Americká štúdia akadémie vied tvrdí, že belosi znečisťujú ovzdušie oveľa viac než Hispánci a černosi. Na vine je podľa autorov hlavne konzumné správanie belochov a ich vyššie materiálne zabezpečenie.
Sláva vedca málokedy presiahne jeho vlastný odbor. Fyzikovi Albertovi Einsteinovi, ktorý sa narodil 14. marca 1879 v Bádensku-Württembersku Ulme, sa to však bezpochyby podarilo.
Vedecký článok o klimatickej zmene, ktorý vyšiel v britských vedeckých novinách, rozpútal svojím katastrofickým scenárom vlnu zúfalstva. Jeho čitatelia dochádzajú na terapie a sťahujú sa na vidiek. Akademické noviny, ktoré sa priemerne dostávajú k trom stovkám ľudí, náhle nadobudli takmer státisícové čítanosti.
Prípady, keď sneh sčernel alebo zozelenel, vyvolávajú čoraz väčšie obavy. Aké veľké obavy by sme mali mať kvôli čím ďalej tým viac farebnému snehu, sa pýta britský denník The Guardian.
Meteorologičkou sa chcela stať už na základnej škole, už vtedy ju fascinovali snehové vločky. Cez SHMÚ sa dostala až do súkromnej sféry a stala sa populárnou televíznou „rosničkou“.
Svet začína byť nebezpečne horúci. Búrky zúria. Veľké časti pevnín miznú pod vodou. Postrehli ste toto neskutočne zlé počasie? Nie úplne, hovoria vedci.
Vo veku 86 rokov zomrel v USA jeden z vynálezcov vreckovej kalkulačky Jerry Merryman.
Ruskému vedcovi v roku 2000 udelili Nobelovu cenu za fyziku za prácu v oblasti polovodičov a laserov
Na konci januára 2019 začal po polročnej modernizácii znovu fungovať jeden z najúspešnejších veľkých fyzikálnych experimentov posledných desaťročí.
Niektoré z najväčších svetových miest by mohli v budúcnosti v dôsledku rastu globálnych teplôt a hladín morí zažiť neznesiteľné životné podmienky.
