Tie, ktoré dopadli do horúcich malých jazierok na planéte pred viac ako 4 miliardami rokov, mohli dodávať základné stavebné kamene života do prostredia, kde by mohli rásť a sformovať sa do ribonukleovej kyseliny alebo RNA, povedal Ben K.D. Pearce, astrobiológ z McMasterovej univerzity v Kanade. Informuje o tom server Space.
Štúdia, ktorá bola publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, je najnovšou hypotézou o pôvode života na Zemi. Pearce a jeho kolegovia tvrdia, že oceány boli príliš krutým prostredím pre vznik života.
RNA sa môže reprodukovať a vyvíjať. Vo svojej súčasnej podobe berie genetický kód obsiahnutý v DNA a tvorí proteíny. Keď meteority s potrebnými látkami dopadli na Zem, mohli pristáť v rybníkoch s vodou a reagovali s inými chemikáliami, ktoré produkovali RNA.
Využitím údajov "zo všetkých aspektov vedy", vrátane biológie, geofyziky a astrofyziky, vedci vypočítali, že meteority by boli častým a dostatočne odolným prostriedkom na dodávanie stavebných kameňov života. Vznik molekúl RNA podľa nich umožnilo striedavé vlhké a suché prostredie. Podľa Pearcea mohli byť podmienky potrebné na vznik života v tisícoch vtedajších horúcich jazierok.
Vedci zároveň vylúčili kozmický prach ako vznik nukleotidov. Ten síce môže na svojom povrchu niesť správne látky, ale akékoľvek nukleotidy budú pravdepodobne príliš malé, aby prežili v ich novom domove.
Ďalším krokom bude snaha vedcov otestovať túto teóriu v laboratóriu. Výskumníci budujú "simulátor planéty", v ktorom by chceli reprodukovať vtedajšie podmienky na Zemi a uvidia, či dokážu získať rovnaké výsledky.