Na Islande testujú revolučnú technológiu: Elektráreň odčerpáva CO2 z atmosféry, ukladá ho do zeme

Geotermálna elektráreň na Islande testuje nový spôsob znižovania emisií oxidu uhličitého. Do prevádzky nasadila špeciálne zariadenie, ktoré tento skleníkový plyn odsáva z atmosféry a v zmesi s vodou ho ukladá do zeme. Tam sa oxid chemickou reakciou viaže na podložné horniny. V budúcnosti môže tento systém prispieť k boju s globálnym otepľovaním.

Objem oxidu uhličitého, ktorý priemyselné spoločnosti vypúšťajú do atmosféry, strmo rastie. Následkom je rast globálnej teploty. Svetové veľmoci sa preto vlani na klimatickej konferencii v Paríži zaviazali, že znížia produkciu emisií skleníkových plynov tak, aby teplota v nasledujúcich rokoch nevzrástla o viac ako dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou dobou.

Na začiatku boli miliardári

S expanziou leteckej i pozemnej dopravy a závislosťou na fosílnych palivách však rastie tlak aj na alternatívne možnosti, ako znížiť koncentráciu CO2 a iných skleníkových plynov v atmosfére. Jeden z variantov je technológia takzvaného priameho odčerpávania, ktorá z atmosféry dokáže vysať oxid uhličitý a uložiť ho v podzemí, píše portál Quartz.

S touto technológiou vedci koketujú už niekoľko rokov. Na začiatku iniciatívy stáli svetoví miliardári na čele s Billom Gatesom. Do vývoja investovali miliardy dolárov. Na zariadeniach pracujú tri spoločnosti - kanadská firma Carbon Engineering, americká Global Thermostat a švajčiarsky tím Climeworks.

O vývoji sa zatiaľ príliš nehovorí, a to z dvoch dôvodov. Klimatológovia totiž stále dúfajú, že svetové mocnosti sa s emisiami skleníkových plynov dokážu pobiť normami a prechodom na zelenšie zdroje energie. Druhým problémom je fakt, že priama filtrácia CO2 z atmosféry je stále veľmi nákladná a časovo náročná.

Zdroj: Climeworks

Ako funguje odčerpávanie a ukladanie CO2 spoločnosti Climeworks?

Postupné zlepšovanie technológie však ukazuje, že filtrácia môže v budúcnosti nájsť uplatnenie aj v širšej praxi. V júni minulého roka spoločnosť Climeworks oznámila výsledky svojho pokusu, ktorý uskutočnila v geotermálnej elektrárni Hellisheiði na Islande. Do hĺbky až 800 metrov tu napumpovali zmes 200 ton oxidu uhličitého, vody a stopového množstva rádioaktívneho izotopu uhlíka C14, ktorý napomáhal pri detekcii možných únikov.

Rýchlosť transformácie vedcov prekvapila

Zmes po vtlačení do zeme reagovala s čadičovým podložím. Po šiestich mesiacoch museli vedci pokus prerušiť kvôli pokazenému čerpadlu. Zistili však, že sa na čerpadle a v dutinách čadiča vytvárajú nánosy kalcitu, do ktorého sa uložil injektovaný oxid uhličitý.

Vedci predpokladali, že transformácia bude trvať mnoho rokov, rýchlosť ich preto prekvapila. Pre takéto uloženie zachyteného CO2 je potrebné vhodné podložie. Čadič je v tejto súvislosti z chemického hľadiska ideálny. Tím Climeworks sa preto na Island vrátil a pri elektrárni nainštaloval permanentný systém na zachytávanie oxidu uhličitého. Geotermálna elektráreň je síce považovaná za čistý zdroj energie, malé množstvo CO2 však do atmosféry vypúšťa.

Zdroj: Climeworks

Systém spoločnosti Climeworks.

Inštaláciou systému Climeworks sa však elektráreň Hellisheiði stala prvým podobným zariadením, ktoré má zápornú uhlíkovú bilanciu. V testovacej prevádzke dokáže zachytiť asi 50 ton CO2 ročne, teda ročnú produkciu priemernej americkej domácnosti.

Podobné testovacie prevádzky bežia aj na ďalších miestach, napríklad vo švajčiarskom Zürichu, pripomína magazín Science. Ročne tu z atmosféry odčerpajú asi 900 ton CO2. Náklady na likvidáciu jednej tony oxidu uhličitého sa pohybujú rádovo v stovkách dolárov. Vývojári dúfajú, že pri rozsiahlejšom zavedení technológie sa im podarí výdavky znížiť na asi 50 dolárov.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.