Slovenská klíma sa mení. Čaká nás extrémne počasie

Jeho dosah cítime už dnes, no tie najväčšie zmeny nás ešte len čakajú. Máme na Slovensku naozaj očakávať subtrópy?

„Je teplá zima 82/83. / Sneh nenapadol / a v rozhlase hlásia, že zo severu priletelo do miest / málo čiernych havranov. / Zver sa neukladá na zimný spánok. / Aj ja mám od rána pocit, / že vo mne bez oddychu na jemných tlapkách / čosi dravo striehne. / V zelenej fľaši s chlórovanou vodou / sa rýchlo rozvíjajú / lístky orgovánu.“

Básnik Ivan Štrpka a skladateľ a hudobník Dežo Ursiny sa po celý čas svojej spoločnej tvorby vyznačovali nadčasovosťou, pre ktorú ich albumy s rovnako zatajeným dychom počúva aj najmladšia generácia. A občas sa prihodí, že ich skladba znie ešte naliehavejšie ako v čase jej vzniku. Ako napríklad tá Bez počasia z rovnomenného albumu z roku 1984. Hoci stav „bezpočasia“ vtedy slúžil Štrpkovi skôr ako metafora, dnes mrazí aj z doslovného významu toho textu. Naozaj sa máme pripraviť na časy, keď bude orgován u nás pučať už v januári?

Keď vládli hlboké mrazy
Nuž, až také zlé by to byť nemalo. Ale isté je, že ročné obdobia sa (nielen) na Slovensku budú naozaj meniť. Ba presnejšie: ich podoba sa mení už dlhšie a čoraz výraznejšie. A veľmi dobre to možno pozorovať práve na zimách, keď už zostaneme pri Štrpkovom texte.

O ich premene vydal pred piatimi rokmi knihu s názvom Zima A. D. 1500 – 2010 meteorológ, klimatológ a zároveň literárny vedec Pavel Matejovič. A čo mu po dôslednom bádaní vyšlo ako ten najväčší rozdiel? Prirodzene, teplota. „V minulosti sa počas zím vyskytovali obdobia, keď počas dňa nevystúpila nad mínus devätnásť, a pokladalo sa to za normálne. Počas vojnovej zimy v roku 1942 napríklad v Hurbanove namerali v noci mínus tridsať,“ skonštatoval krátko po vyjdení knihy pre Hospodárske noviny.

Dodal, že aj kedysi sa síce vyskytovali mierne zimy, no hlavný rozdiel oproti súčasnosti tkvel v tom, že tie studené boli do prvej polovice 20. storočia omnoho častejšie. A skutočne nedochádzalo k situáciám, keď teplota v januári vystúpila nad dvadsať stupňov ako v roku 2002 v Mlynskej doline. Pripomienku tuhých mrazov, na ktoré nostalgicky spomínajú ľudia narodení od päťdesiatych rokov nižšie, sme si zhodou okolností užili práve v tohtoročnom januári. „Teplota niekde poklesla až na mínus tridsaťpäť stupňov Celzia. Išlo o najchladnejší január minimálne od roku 1985, v niektorých oblastiach až od roku 1942,“ vyjadril sa pre HN televíziu Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Rozhodne to však nesignalizuje nový návrat k tuhým zimám. Krivka teplôt má jednoznačne klesajúcu tendenciu, ako dokazuje aj graf Slovenského hydrometeorologického ústavu. Zmena klímy a jej najviditeľnejší príznak – globálne otepľovanie – je realita, ktorej už neunikneme. Za posledných sto rokov sa na Slovensku oteplilo o dva stupne a do konca tohto storočia by mala teplota stúpnuť najmenej o ďalšie dva. Pravdepodobnejšie však je, že nárast bude až o štyri stupne.

Budúcnosť slovenského snehu
Čo to bude znamenať pre slovenskú klímu? Ak zostaneme ešte pri samotnej zime, dobrou správou je, že toto oteplenie z našej krajiny definitívne nevyženie sneh, ako sa mnohí obávajú.

„Snehu môže u nás padať dokonca viac,“ vyjadril sa pre HN magazín klimatológ Milan Lapin. Ako je to možné? Jednoducho tak, že snehu oveľa viac než pri tuhých mrazoch padá vtedy, keď je teplota blízko nule. Lebo čím je teplejšie, tým je v atmosfére viac vodnej pary.

No na druhej strane, netreba sa tešiť ani na perinbabovské záľahy. Snehová pokrývka bude totiž menej trvácna. „Kedysi to bývalo tak, že pomaly pribúdala cez zimu a roztopila sa na jar. Aj v nížinách sme mali pravidelné obdobia so snehom. Dnes je to tak, že sneh napadne, za pár dní sa roztopí a potom napadne opäť. Poslednú tuhú zimu sme zažili v roku 1985, odvtedy teplota viac-menej kontinuálne stúpa,“ dodal profesor Lapin. Pravdepodobný scenár je podľa neho ten, že vo výške nad tisíc metrov bude síce snehu viac, no v nížinách zase menej.

Mimochodom, odkedy vôbec exaktne vieme, akým teplotám vzduchu čelíme? „Merania na Slovensku sa začali v roku 1850 v Oravskom Podzámku, prvé naozaj systematické až o dvadsaťjeden rokov neskôr v Hurbanove. Vychádzať však môžeme aj z pražských či viedenských záznamov, kde sa meria už od roku 1775,“ objasnil Pavel Matejovič. Predtým sa počasie opisovalo len vizuálne, záznamy o ňom existujú v kronikách, lodných denníkoch či v literárnych textoch. No aj vtedajší, neraz doslova poetický jazyk meteorológie dokázal výstižne sprostredkovať charakter vtedajších zím. Sugestívne obrazy ako „letiace vtáky zamŕzali a padali na zem“ neboli nijakou vzácnosťou.

Veda sa však, prirodzene, nespolieha len na subjektívne pozorovania samotné. Vyhodnocuje ich prostredníctvom metód výskumu, ktorými sa zaoberajú celé vedecké kole

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.