Devastujúce následky dopadu asteroidu. Priemerná teplota na Zemi klesla o 26 stupňov

Vylepšené počítačové modely vplyvu a nové údaje získané priamo od krátera Chicxulub, ležiaceho pod Yucatánským polostrovom a Mexickým zálivom, priniesli v posledných rokoch množstvo ďalších informácií, píše iDNES.

Štúdia, ktorá vyšla v periodiku Geophysical Research Letters ponúka prevratný pohľad, ktorý výrazne spresní naše povedomie o následkoch impaktu. Medzi autormi štúdie nechýba napríklad slávna britská "impaktologička" Joanna Morganová a celý tím vedcov zapojených do minuloročnej expedície k mexickému kráteru.

Koľko plynov sa dostalo do atmosféry?
Doteraz sa totiž nevedelo ani s minimálnou presnosťou, aký veľký objem plynov (najmä oxidu uhličitého a síry) bol vlastne pri dopade vypustený do vyšších vrstiev atmosféry, čo značne znižovalo našu schopnosť modelovať následné zmeny klímy. Napriek tomu už štúdia z minulého roka ukázala, že vplyv z konca kriedy bol pre celosvetové podnebie natoľko závažnou udalosťou, že sa priemerná teplota mohla za dobu asi 3 až 16 rokov znížiť zhruba o 26 ° C, čo nepochybne mohlo predstavovať jeden zo závažných faktorov pre vymieranie.

Nová práca tento záver nielen podporuje, ale ukazuje tiež, že skutočnosť bola najskôr ešte závažnejšia. Autori štúdie prichádzajú so zistením, že uhol dopadu predstavoval pravdepodobne asi 60 ° (oproti najčastejšie predpokladaným 30 °), a prerátali preto hodnoty vzniknutých rázových vĺn po dopade aj množstvo a kinetiku vypustených plynov do atmosféry.

Do úvah pritom započítali aj nové zistenia o chemickom zložení terčových hornín v mieste dopadu. Výsledkom je viac než trojnásobné množstvo síry vyvrhnuté po dopade do ovzdušia - konkrétne asi 325 gigaton (oproti predpokladaným 100 gigatunám). Naopak oxidu uhličitého bolo možno vypustené menej, približne 425 gigaton (pričom predchádzajúce štúdie predpokladali až 1 400 gigaton).

Radarová snímka cípu Yucatánského polostrova s vysoko výraznými kruhovými okrajmi pochovaného impaktného krátera Chicxulub. Tento útvar bol verejne odhalený v roku 1991, hoci už o štyri desaťročia skôr na jeho existenciu poukazovali vykonané geologické sondy mexickej ropnej spoločnosti Pemex.
Radarová snímka cípu Yucatánského polostrova s vysoko výraznými kruhovými okrajmi pochovaného impaktného krátera Chicxulub. Tento útvar bol verejne odhalený v roku 1991, hoci už o štyri desaťročia skôr na jeho existenciu poukazovali vykonané geologické sondy mexickej ropnej spoločnosti Pemex.
Zdroj: NASA/JPL

​Štúdia zahŕňa do výpočtov len plyny, ktoré boli po dopade "katapultované" rýchlosťou cez 1 km/s (3 600 km/h), keďže len tie dosiahli kritickú výšku okolo 25 kilometrov, a mohli tak mať priamy účinok na globálnu klímu planéty.

Staršie modely pritom neboli spracované rovnako výkonnými počítačmi a museli pracovať s nepresnou predstavou pôsobenia celého objemu uvoľneného plynu, teda aj tej časti, ktorá sa nedostala dostatočne vysoko do vyšších vrstiev atmosféry. Každopádne aj tento presnejší model jasne podporuje predstavu drastických následkov impaktu pre biosféru neskorého kriedového sveta a ešte zosilňuje predpokladaný účinok v podobe veľmi nízkych teplôt, trvajúcich celosvetovo počas niekoľkých rokov od osudového vplyvu.

Článok vznikol pre Dinosaurusblog Vladimíra Sochu a bol redakčne upravený. Pôvodnú verziu, vrátane bohatého odkazového registra, nájdete tu.