Svedectvo tunguskej katastrofy. Letokruhy prezradili viac, než vedci čakali

Explózia, ktorej pôvod nie je doteraz vysvetlený, mala silu 1000x väčšiu, než bomba zvrhnutá na Hirošimu. Ďalšie dielik do skladačky analýzy tejto doposiaľ záhadnej udalosti pridal tím vedcov, na čele s doc. Güntherom Kletetschkou z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej. Ich výsledky nedávno publikoval odborný časopis Tree Ring Research, píšu Lidovky.

Za pôvodcu tzv. tunguskej udalosti bolo už označené všeličo - od mimozemských telies typu asteroidu alebo kométy po antihmotu či dokonca malú čiernu dieru. Nech už bol však pôvodca výbuchu a následnej tlakovej vlny akýkoľvek, niekoľko faktov o nej môžeme tvrdiť prakticky s istotou.

K explózii došlo pravdepodobne vo výške asi 6 km nad zemou a tlaková vlna, ktorá ju nasledovala, potom postínali stromy v oblasti s priemerom asi 50 kilometrov. Tie, ktoré stáli kolmo pod epicentrom, zostali stáť - ich konáre však boli oholené tak, že pripomínali stojace zápalky.

Neboli to však jediné stojace stromy - aj v širšom okolí niekoľko výnimočne odolných jedincov, väčšinou smrekovcov, stáť zostalo. A práve o tieto stromy, ktoré boli identifikované pomocou fotografií urobených po výbuchu, sa zaujímal vedecký tím, ktorého členom bol aj doc. Günter Kletetschka.

Keď stromy hovoria
"Výprava, ktorej som bol členom, sa do oblasti vypravili pri storočnom výročí explózie, teda v roku 2008. Podarilo sa nám odobrať vzorky dreva stromov - najprv len vrty a vďaka spolupráci s talianskymi kolegami, ktorí v oblasti v tej dobe tiež pracovali aj celé disky prierezov stromov," spomína Kletetschka. A prečo si vlastne vedci povolali na pomoc drevo stromov?

Letokruhy vznikajú tak, že na jar rastie drevo rýchlejšie (tzv. "jarné drevo") - delivé pletivo stromu (kambium) má na jar relatívne veľké bunky. V druhej polovici roka pribúda drevo pomalšie (tzv. "letné drevo"), bunky sú menšie a vytvárajú na priereze charakteristický pruh. "K tunguskej udalosti došlo na prelome júna a júla. To spôsobilo, že sa v tomto roku v niektorých prežívajúcich stromoch neskoré drevo vôbec nevyvinulo," vysvetľuje Kletetschka.

Ku skúmaniu dreva využil tím metódu röntgenovej fluorescencie, s ktorej pomocou možno pomerne ľahko a predovšetkým neinvazívne identifikovať atómy rôznych prvkov vo vzorke. Táto metóda ukázala, že v kôre stromov rastúcich v tejto oblasti, sa vyskytujú anomálie v zastúpení vápnika a stroncia. Skúmaná vrstva letokruhov však vykázala veľmi podobné vlastnosti - teda ako keby sa vlastnosti kôry v čase explózie "zverejnili" do vlastností dreva. Toto je zásadný objav - ani podrobné rešerše v dostupnej literatúre nenaznačili, že by už bol známy nejaký mechanizmus, ktorým by sa chemické informácie z kôry vytlačili do dreva. "Zaujímavé však bolo, že tieto anomálie sme pozorovali hlavne v rokoch, ktoré udalosti predchádzali - 1904, 1905 a ďalšie," dopĺňa Kletetschka.

Tento jav volá po vysvetlení. Vedci prišli v článku s dvoma hypotézami, obe súvisia s tlakovou vlnou. Podľa prvej predstavy sa ohnutím obnažili a porušili korene a strom prišiel o možnosť využívať pre svoju výživu látky z vonkajšieho prostredia. Rastúce pletivo (Floe) sa preto obrátil ku získavaniu vápnika a stroncia z koreňového systému, čím boli prírastky dreva z tesne predchádzajúcej doby (xylém) o tieto látky obohatené. Podľa druhej hypotézy tlaková vlna spôsobila, že sa materiál z kôry "vstriekol" do predchádzajúcich letokruhov skrze vodorovnej kanáliky v jeho štruktúre.

Pôvod explózie je teda stále zahalený tajomstvom - naše zistenia hovoria v prvom rade to, že k udalosti naozaj došlo a že dokázala drevo stromu premeniť úplne jedinečným a rozpoznateľným spôsobom. Tento objav umožňuje všetkým ďalším bádateľom nájsť drevo, ktoré prekonalo nejakú podobnú skúsenosť.