Nová štúdia kontroverzných fosílií: Život na Zemi mohol vzniknúť omnoho skôr

Odvtedy však vedci diskutovali o tom, či tieto otisky skutočne predstavujú staroveké mikroorganizmy a či sú naozaj staré. Teraz komplexná analýza týchto mikrofosílií naznačuje, že tieto formácie skutočne predstavujú staroveké mikróby, také zložité, že život na našej planéte musel vzniknúť asi o 500 miliónov rokov skôr, píše magazín Science.

Nová práca naznačuje, že tieto skoré mikroorganizmy boli prekvapivo sofistikované, schopné fotosyntézy a použitia iných chemických procesov na získanie energie, hovorí Birger Rasmussen, geobiológ na Curtin University v austrálskom Perthe. "Štúdia sa pravdepodobne dotkne rozmachu nového výskumu v týchto skalách, pretože ostatní výskumníci vyhľadávajú údaje, ktoré podporujú alebo vyvracajú toto nové tvrdenie," dodáva Alison Olcott Marshallová, geobiologička na University of Kansas v Lawrence.

V novej štúdii sa William Schopf, paleobiológ z Kalifornskej univerzity v Los Angeles a objaviteľ austrálskych mikrofosílii spojil s Johnom Valleyom, geoscientistom na univerzite vo Wisconsine v Madisone. Valley je odborník na analytickú techniku ​​nazývanú sekundárna iónová hmotnostná spektrometria (SIMS).

Schopf strávil 4 mesiace prácou s mikroskopmi, aby našiel tenký plátok skaly, ktorý obsahuje fosílie so vzorkami dostatočne prístupnými na ich analýzu so SIMS. Táto vzorka obsahovala 11 mikrofosílii, ktorých rozmanitosť tvarov a veľkostí naznačovala, že predstavujú päť druhov mikróbov. Na porovnanie tiež poskytol vzorky horniny neobsahujúcej žiadne predpokladané fosílie.

Analýza odhalila niekoľko odlišných pomerov uhlíka v materiáli. Dva typy mikrofosílií mali rovnaký pomer uhlíka ako dnešné baktérie, ktoré používajú svetlo na výrobu zlúčenín uhlíka. Tie sú zdrojom ich činnosti - primitívnej fotosyntézy, ktorá nezahŕňa kyslík. Dva ďalšie typy mikrofosílii mali rovnaké pomery uhlíka ako mikroorganizmy známe ako archeóny, ktoré sú závislé na metáne ako svojom zdroji energie a zohrali kľúčovú úlohu pri vývoji mnohobunkového života. Pomer konečného typu mikrofosílie ukázal, že tento organizmus produkoval metán ako súčasť svojho metabolizmu.

"To, že existuje toľko rôznych pomerov uhlíka, posilňuje možnosť, že ide o skutočné fosílie. Skutočnosť, že už boli mikróby v tejto dobe Zeme také rôznorodé, naznačuje, že život na našej planéte sa môže datovať už pred 4 miliardami rokov," hovorí Schopf. Iní vedci našli známky života, ktoré sa datujú aspoň tak ďaleko, ale ich zistenia sú ešte kontroverznejšie než Schopfove.

"Nové výsledky dodávajú váhu myšlienke, že mikroštruktúry sú biologické," súhlasí Rasmussen. Je však znepokojený tým, že mikrofosílie sa mohli zle zachovať. Olcott Marshall, ktorý si myslí, že skalné odtlačky nie sú fosílie, ale produkt geologických procesov, je ešte kritickejší: "Chyby spôsobené touto analytickou technikou sú také veľké, že údaje nie sú dosť jasné na to, aby určili, že typy mikróbov v skalách sú odlišné," hovorí.

Experti SIMS chvália prácu. "Bol to naozaj starostlivý a dobre premyslený experiment," hovorí Lara Gambleová, chemička z Washingtonskej univerzity v Seattli. "Vynaložili veľa úsilia na to, aby sa uistili, že všetko bolo správne určené."