Neobyčajný život slávneho vynálezcu. Predstihol svoju dobu, ale zomrel v chudobe

Americký vynálezca Nikola Tesla ďaleko predstihol svoju dobu. Bádal predovšetkým v odbore slaboprúdovej elektrotechniky a práve jemu dnes okrem iného ľudstvo vďačí za prúd v zásuvkách alebo elektromotory.

Človek, ktorý nemal nič, ale aj napriek tomu sa stal svetovo známym, tvrdil, že sa venuje výlučne objavom, ale vybudoval si úlohu showmana, priťahoval pozornosť mnohých žien, ale nikdy sa neoženil a vytváral nápady, ktoré zmenili každodenný život ľudí, ale zomrel takmer bez peňazí, píše portál Smithsonian.

Tesla sa narodil v chorvátskej dedinke Smiljan 10. júla 1856 počas búrky s bleskami, ktorá viedla pôrodnú asistentku k vyjadreniu: "Bude dieťaťom búrky" načo jeho matka oponovala: "Nie, svetla."

Ako študent Tesla preukázal také pozoruhodné schopnosti pri výpočte matematických problémov, že ho učitelia obviňovali z podvádzania. Jeho otec požadoval, aby sa stal kňazom, nakoniec privolil, aby šiel na školu pre inžinierov.

Najskôr študoval matematiku a fyziku na polytechnike v rakúskom Grazi, odkiaľ neskôr na krátky čas odišiel na univerzitu do Prahy. Po skončení štúdií Tesla pracoval najprv v Budapešti a Paríži. V roku 1884 zamieril úplne bez prostriedkov na americký kontinent.

Vojna s Edisonom

V USA našiel prácu vo firme vynálezcu a podnikateľa Thomasa Alvu Edisona. Obaja muži však spolu nedokázali vyjsť. Rozchádzali sa najmä v názoroch na budúcnosť elektrických systémov. Kým Edison preferoval jednosmerný prúd, Tesla presadzoval prúd striedavý.

Tvrdil, že mu Edison ponúkol 50-tisíc dolárov, ak by mohol vyriešiť technické problémy, ktorým jeho spoločnosť čelila. Po tom, čo Tesla dosiahol úspech, mu vraj bolo povedané, že ponuka bola len vtip, a po šiestich mesiacoch spoločnosť opustil.

Po rozchode s Edisonom si Tesla zriadil vlastné laboratórium, v ktorom sa oddával svojim pokusom. V roku 1887 skonštruoval elektrický motor na striedavý prúd, či o štyri roky neskôr takzvaný Teslov transformátor, zdroj vysokého striedavého napätia o vysokom kmitočte. 

Teslove vynálezy neboli len atrakciou, ale nachádzali využitie aj v praxi. Už v roku 1885 kúpil George Westinghouse, riaditeľ elektrárenskej spoločnosti z Pittsburghu, viacero Teslových patentov na zariadenie produkujúce a využívajúce striedavý prúd. Za získaný milión dolárov tak mohol geniálny fyzik pokračovať v ďalšej práci.

Takzvaná "vojna prúdov" s Edisonom zúrila koncom 80. rokov 19. storočia. Edison tvrdil, že jednosmerný prúd je bezpečnejší ako striedavý prúd. Tesla pomohol Westinghousovi získať zmluvu na výrobu elektrickej energie na Niagarských vodopádoch a uviesť do prevádzky prvú veľkopriestorovú elektráreň na svete s rozvodným systémom využívajúcim Teslove transformátory napätiaTie onedlho úplne vytlačili jednosmerné rozvody, čím porazili Edisona.

Nobelovku mu vyfúkol druhý

Tesla narazil vo svojej práci aj na mnohé prekážky. V roku 1895 zasiahol jeho laboratórium v ​​Manhattane  požiar, ktorý zničil jeho poznámky a prototypy. Na Madison Square Garden v roku 1898 demonštroval bezdrôtovú kontrolu nad loďou, čo mnohí označili za podvod. Čoskoro potom upriamil pozornosť na bezdrôtový prenos elektrickej energie. Veril, že jeho systém nielenže môže distribuovať elektrickú energiu po celom svete, ale tiež zabezpečí celosvetovú bezdrôtovú komunikáciu.

S cieľom vyskúšať svoje nápady, Tesla postavil laboratórium v ​​Colorade Springs. Tam raz vyčerpal toľko energie, že spôsobil výpadok v celom regióne. Tiež objavil signály, o ktorých tvrdil, že pochádzajú z mimozemského zdroja. V roku 1901 Tesla presvedčil J.P. Morgana, aby investoval do výstavby veže na Long Islande, o ktorom sa domnieval, že by potvrdil jeho plán elektrifikácie sveta. Teslov sen sa však neuskutočnil a Morgan čoskoro stiahol svoje finančné prostriedky.

Tesla sa dostal aj do právnického sporu s Guglielmom Marconim o vynález rádia. Marconi dostal v roku 1909 Nobelovu cenu za fyziku pre objav rádia, hoci Tesla ho objavil už niekoľko rokov pred ním. Hoci jeho prvenstvo bolo jednoznačne preukázateľné, Marconi mal veľký vplyv a tak spor nakoniec vyriešil súd v Teslov prospech až tri mesiace po jeho smrti. 

V roku 1909 sa tiež hovorilo, že Edison a Tesla získajú Nobelovu cenu, ale nestalo sa tak. Nepodložené špekulácie naznačujú, že ich príčinou bola ich vzájomná nevraživosť. Tesla však počas svojho života získal veľa ocenení.

Zvláštne fóbie a život v samote

Tesla bol pozoruhodným človekom. Tvrdil, že mal fotografickú pamäť, ktorá mu pomohla zapamätať si celé knihy a hovoriť ôsmimi jazykmi. Tiež tvrdil, že videl skvelé obrazy mnohých svojich vynálezov ešte predtým, ako sa rozhodol pre konštrukciu prototypov. V dôsledku toho pôvodne nevytvoril výkresy a plány pre mnohé zo svojich zariadení.

Vysoký a štíhly Tesla mal veľkú obľubu žien, aj keď sa nikdy neoženil a tvrdil, že jeho celibát zohrával dôležitú úlohu v jeho kreativite. Možno práve kvôli svojej takmer smrteľnej chorobe, ktorú prekonal ako tínedžer, sa obával baktérii a praktizoval veľmi prísnu hygienu. Mal tiež nezvyčajné fóbie, ako je averzia k perlám, čo ho viedlo k odmietaniu hovoriť s každou ženou, ktorá ich nosila.

Tesla usúdil, že jeho najväčšie nápady k nemu prišli v samote. Napriek tomu nebol samotár a stretával sa s mnohými slávnymi ľudmi na jeho elegantných večierkoch. Jeho laboratórium navštevoval aj Mark Twain a propagoval niektoré jeho vynálezy. Tesla mal povesť nielen ako skvelého inžiniera a vynálezcu, ale aj filozofa, básnika a znalca. Na svoje 75. narodeniny dostal od blahoželanie od Alberta Einsteina a dostal sa na obálku časopisu Time.

Niektoré jeho tvrdenia však vyznievali skutočne bláznivo.Tvrdil napríklad, že vyvinul motor, ktorý išiel na vesmírne žiarenie, že pracoval na novej ne-Einsteinovskej fyzike, ktorá by priniesla novú formu energie, že objavil novú techniku ​​na fotografovanie myšlienok a že vyvinul "superzbraň" - striedavo smrteľný lúč a mierový lúč, ktorý by ukončil všetky vojny.

Tesla strávil posledné roky života bez peňazí premiestňovaním sa z miesta na miesto, pričom za sebou zanechal nezaplatené účty. Nakoniec sa usadil v hoteli v New Yorku, kde jeho nájomné zaplatil Westinghouse. Navštevoval miestny park, kde pravidelne kŕmil holuby, s ktorými podľa neho zdieľal špeciálnu afinitu. 

Jeho výnimočná mysel a nezvyčajné návyky nakoniec viedli k jeho pádu. Zomrel pred 75 rokmi, 7. januára 1943, vo veku 87 rokov sám vo svojej hotelovej izbe v New Yorku. Na jeho počesť bola jeho menom označená jednotka magnetickej indukcie.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.