Ľudstvu hrozí záhuba, varoval Hawking. Pred čím vystríhal najslávnejší vedec našej doby?

Britský astrofyzik Stephen Hawking fascinoval vôľou, s ktorou prekonával svoj telesný hendikep a vďaka ktorej dokázal napísať rad prác a kníh. V posledných rokoch varoval, že "vedecký pokrok privedie ľudstvo do záhuby" alebo "do 100 rokov roboti takmer vo všetkom nahradia a prekonajú ľudí".

Hawking zomrel dnes vo veku 76 rokov, dožil sa ich napriek tomu, že mu lekári v 21 rokoch dávali dva roky života. Jeho telo bolo kvôli amyotrofickej laterálnej skleróze úplne ochrnuté a neschopné reči a vedec pracoval z pojazdného kresla. 

​​Nesmierna tvrdohlavosť
Podľa jeho dcéry Lucy, ktorá sa živí ako novinárka a spisovateľka a ktorá s ním spolupracovala na vydaní vedeckej knihy pre deti, udržiavala Hawkinga pri živote aj nesmierna tvrdohlavosť a vôľa, pri ktorej bol schopný využiť všetky svoje energie na to, aby sa sústredil na cieľ . Nešlo mu o holé prežitie, ale hlavne o to, aby svojou prácou prispel do vedomostného fondu spoločnosti.

Populárny Hawking, ktorý už v roku 1970 publikoval prácu o vzniku vesmíru, o sebe tvrdil, že má v hlave len fyziku, astrofyziku, matematiku či kozmológiu. Jeho knihy sú bestsellermi. Preslávila ho predovšetkým kniha Stručná história času z roku 1988, v ktorej sa snažil priblížiť zrozumiteľným spôsobom tajomstvá kozmológie - vedy o stavbe a vývoji vesmíru. Knihy sa predalo vyše desať miliónov výtlačkov. "Predal som viac kníh o fyzike ako Madonna o sexe," vyhlásil raz slávny a bohatý vedec.

Vedecký pokrok ako hrozba
V posledných rokoch ale publikoval Hawking rad varovaní. Predvlani napísal, že ľudstvo je v ohrození kvôli rade rizík, ktoré sú výsledkom jeho vlastnej činnosti. Medzi takéto riziká podľa Hawkinga patrí najmä možnosť jadrovej vojny, globálne otepľovanie či geneticky upravené vírusy. Vedec tiež upozorňoval, že ďalšie pokroky v oblasti vedy a techniky budú vytvárať nové možnosti toho, "ako sa veci môžu pokaziť".

Ľudstvo môže podľa Hawkinga dlhodobo prežiť za predpokladu, že sa mu podarí založiť kolónie na iných planétach. Podľa BBC bolo iróniou, že táto prominentná vedecká postava označovala práve vedecký pokrok za hlavný zdroj nových hrozieb.

V roku 2015 zasa povedal, že "do 100 rokov roboti takmer vo všetkom nahradia a prekonajú ľudí". Podľa Hawkinga je nástup umelej inteligencie už takpovediac za dverami. "Neexistuje žiadny fyzikálny zákon, ktorý by bránil časticiam, aby sa organizovali ešte lepšie, ako to dokáže ľudský mozog," povedal s tým, že "umelá inteligencia môže ovládnuť finančné trhy alebo vyvinúť zbrane, o ktorých v tejto chvíli nemáme ani poňatia".

V roku 2010 vyhlásil, že ľudská rasa by mala v nasledujúcich sto až dvesto rokoch kolonizovať vesmír, ak chce prežiť. Za hrozbu pre ľudstvo považoval aj genetické inžinierstvo.

Chorobu považoval za najväčší dar
Hawking spolupracoval s ruským miliardárom a mecenášom Jurijom Milnerom, s ktorým v roku 2016 ohlásil revolučný projekt medzihviezdnych ciest sond, ktoré budú schopné dosiahnuť najbližšie hviezdy počas dvadsaťročného letu. V roku 2014 spolu ohlásili iný kozmický projekt, ktorého cieľom bolo hľadanie mimozemského inteligentného života. Miliardár prisľúbil do pátrania vložiť počas desiatich rokov 100 miliónov dolárov.

O svojej chorobe Hawking raz povedal, že "bola vlastne najväčším darom, aký od života dostal". "Vďaka izolácii od sveta som mal možnosť rozvíjať svoju predstavivosť k videniu problémov pod iným zorným uhlom," tvrdil.

Hawking patril roky medzi popkultúrne celebrity. Objavil sa v seriáloch Simpsonovci, Futurama či Star Trek a jeho robotický hlas použila napríklad britská skupina Pink Floyd na albume The Division Bell. Hawking sa svojej popularite nijako nebránil a naopak si ju užíval. Preletel sa aj balónom, vyskúšal stav beztiaže a chcel sa pozrieť do vesmíru.

Zvláštna náhoda s Galileom a Einsteinom
Prevažnú časť svojho bádania venoval Hawking vesmírnym čiernym dieram, zaoberal sa tiež tzv. teóriou všetkého, teda prepojením Einsteinovej všeobecnej teórie relativity s kvantovou mechanikou. V roku 1983 prišiel s teóriou, že čas a priestor sú konečné, aj keď nemajú konkrétnu hranicu. "Je to ako zemeguľa," vyhlásil, "tá je tiež konečná a pritom na koniec nedôjdete."

Stephen William Hawking sa narodil 8. januára 1942 v Oxforde - presne 300 rokov po tom, čo zomrel Galileo Galilei. Naopak deň Hawkingovej smrti pripadol na výročie narodenia Alberta Einsteina, ktorý prišiel na svet 14. marca 1879.

Kormidelník a milovník večierkov
Pri štúdiu matematiky na Oxfordskej a neskôr Cambridgeskej univerzite vraj Hawking cez nesporné nadanie nepôsobil ako nejaký podivínsky génius - robil kormidelníka miestnej osemveslici a rád chodil po večierkoch. Choroba ho zasiahla v závere štúdií a lekári mu prorokovali skorú smrť. Tento typ sklerózy (známa tiež ako tzv. Lou Gehrigova choroba) sa prejavuje postupným rozkladom nervových buniek, ktoré riadia pohyb svalov, zatiaľ čo mozog zostáva nedotknutý. Na chorobu neexistuje žiadny liek.

Hawkingovi sa však aj na pojazdnom kresle podarilo doštudovať, založiť rodinu a pokračovať vo vedeckej práci. Svoj skutočný hlas stratil pri tracheotómii v roku 1985, ale s pomocou počítača dokázal hovoriť vďaka systému, ktorý prevádzal do podoby hovoreného slova pohyby jeho tváre. Počítač mu ale neslúžil len k reči - spájal ho skrz internet so svetom a diaľkový ovládač mu napríklad umožňoval rozsvecovať svetlá, pozerať sa na televíziu alebo otvoriť dvere doma či v kancelárii.

Hawking bol dvakrát rozvedený. Prvýkrát sa oženil v roku 1965 s Jane Wildeovou, s ktorou mal tri deti. Druhýkrát si v septembri 1995 vzal svoju bývalú ošetrovateľku Elaine Masonovú. Rozviedli sa v roku 2006.

V roku 2014 nakrútil režisér James Marsh na základe jeho života film Teória všetkého, kde fyzika hral britský herec Eddie Redmayne.

Päť varovných predpovedí Stephena Hawkinga

1. Ľudstvo je na ceste ku katastrofe alebo ku hviezdam

"Máme niekoľko hrozieb: jadrovú vojnu, globálne otepľovanie a geneticky upravené vírusy," povedal Hawking pre Radio Times v roku 2016, podľa Sarah Knaptonovej v The Telegraph. "Hoci šanca na katastrofu na Zemi v danom roku môže byť pomerne nízka, zvyšuje sa časom a stáva sa takmer istotou v najbližších tisícoch alebo desiatich tisícoch rokov."

Hawking si myslel, že naším osudom je stať sa vesmírnym druhom, píše Science Alert"Avšak aspoň ďalších sto rokov nebudeme schopní vytvoriť kolónie vo vesmíre, preto musíme byť do tej doby veľmi opatrní."

2. Musíme vstať a hýbať sa o niečo viac

"Dnes príliš veľa ľudí zomiera na komplikácie súvisiace s nadváhou a obezitou," povedal Hawking vo videu propagujúcom švédsku neziskovú spoločnosť GEN-PEP. "Jeme príliš veľa a hýbame sa príliš málo."

Odpoveďou podľa reklamy je jesť menej a vstať a hýbať sa aspoň polhodinu každý deň. Alebo celú hodinu, ak ste dieťa.

3. Umelá inteligencia nás všetkých nahradí 

Náš čas, v ktorom budeme dominovať na tejto planéte, sa čoskoro skončí. V rozhovore pre časopis Wired minulý rok Hawking varoval: "Džin je von z fľaše a obávam sa, že umelá inteligencia môže úplne nahradiť ľudí." To najlepšie, čo môžeme urobiť, je zabrániť použitiu AI v armáde a venovať pozornosť tomu, ako pomaly preberá našu prácu.

4. Mimozemšťania pravdepodobne nebudú chcieť byť našimi najlepšími priateľmi

Hawking bol presvedčený, že niekde vo vesmíre sú nejakí mimozemšťania. "Ako starnem, som stále viac presvedčený, než kedykoľvek predtým, že nie sme sami," povedal v roku 2016.

Zatiaľ čo sa snažil pomôcť v ich hľadaní, nebol presvedčený, že by sme mali od nich očakávať prívetivosť. Akékoľvek druhy, na ktoré narazíme, budú mať viac ako pravdepodobne nejakú úžasnú technológiu.

"Ak áno, budú oveľa silnejšie a nemusia nás vidieť cennejšie, ako my vidíme baktérie," varoval Hawking.

5. Pri rýchlosti, ktorou ideme, odborníci vyhynú

No dobre, nikdy nepovedal "vyhynú". Ale vieme, že o tom premýšľal. V prejave, ktorý vydal v marci 2017, tvrdil: "Sme svedkami globálnej vzbury proti odborníkom."

Veľkým šírením fake news (dezinformácií), Hawking odpovedal na otázky o stave médií tým, že vyzval, aby sme počúvali rady tých, ktorí venujú svoj čas štúdiu problémov. Hawking povedal divákom, že riešenia našich environmentálnych výziev a potenciálnych hrozieb umelej inteligencie budú pochádzať z vedy a techniky.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.