Nová štúdia: Za najničivejšie zemetrasenie v Južnej Kórei mohla elektráreň

Pätnásteho novembra minulého roka o pol tretej popoludní sa obyvateľom polmiliónového Pchohangu otriasla zem pod nohami. V novodobej histórii zažila Južná Kórea už len jedno zemetrasenie porovnateľnej intenzity. Pokiaľ však ide o škody, je pchohangské zemetrasenie považované za bezkonkurenčne najničivejšie. Našťastie sa obišlo bez obetí na životoch. Vážne zranenia však pri ňom utrpelo vyše osemdesiat osôb. Vyše tisíc ľudí zostalo na ulici bez prístrešia. Zemetrasenie citeľne zničilo dvetisíc budov, jedenásť mostov a sedem ciest.

Kórejský polostrov leží v seizmicky aktívnej oblasti "Ohnivého kruhu", ktorý v dĺžke 40 000 kilometrov obopína Tichý oceán. V tejto oblasti sa odohrá deväť z desiatich zemetrasení našej planéty. Napriek tomu seizmológovia s určením príčin pchohangského zemetrasenia váhali. Zdalo sa im v rade ohľadov atypické. Hneď dve štúdie publikované v poprednom vedeckom časopise Science teraz dávajú zemetrasenie do spojitosti s prevádzkou geotermálnej elektrárne v tesnej blízkosti Pchohangu, píšu Lidovky.

Vrt v hĺbke
Na mnohých miestach sveta využívajú geotermálne elektrárne energiu horúcej vody, ktorá buď samovoľne tryská z hlbín zeme, alebo sa pre tieto potreby čerpá. Tak pracujú napríklad geotermálne elektrárne na Islande. Inde sa vháňa voda do systému hlbinných puklín, aby sa tam ohriala, a následne sa čerpá späť na zemský povrch.

To však nie je prípad Pchohangu. Tamojšia geotermálna elektráreň využíva štyri a pol kilometra hlboký vrt, do ktorého sa vháňa voda pod vysokým tlakom. Pukliny, kde sa voda dostáva na veľkej ploche do styku s horúcim povrchom hornín a ohrieva sa, vznikajú ešte len pôsobením tlaku čerpanej vody.

Pri prevádzke geotermálnych elektrární tohto typu sa počíta so vznikom slabých otrasov zeme. Geológ Jin-Han Ree z Kórejskej univerzity v Soule a jeho spolupracovníci preto rozmiestnili v okolí pchohangskej geotermálnej elektrárne začiatkom minulého novembra osem seizmometrov. Ich prístroje zachytili 15. novembra otrasy s ohniskom nachádzajúcim sa asi štyri a pol kilometra pod zemským povrchom. To je v porovnaní s väčšinou juhokórejských zemetrasení asi polovičná hĺbka. Namiesto zrodu zemetrasenia sa však nachádza v blízkosti dna vrtu geotermálnej elektrárne. Je to obyčajná zhoda náhod?

Ree so svojim tímom preveril dáta so seizmometrov pracujúcich už dlhšiu dobu v oblasti vzdialenej len desať kilometrov od elektrárne. Tá ukázala, že až do dokončenia podzemného vrtu elektrárne pred piatimi rokmi zostávala celá oblasť seizmicky pokojná. Od chvíle, kedy sa elektráreň rozbehla, zaznamenali aparatúry vyše 150 slabých otrasov. Dva z nich však svojou silou naznačili, že nemusí zostať len u neškodných pohybov hornín. Otrasy sa objavovali väčšinou krátko potom, čo elektráreň vohnala do vrtu vodu pod vysokým tlakom. Jin-Han Ree je preto v záveroch štúdie nekompromisný. Píše, že prevádzka elektrárne "takmer určite" spustila pchohangské zemetrasenie.

Tím švajčiarskych, britských a nemeckých seizmológov nie je v štúdii založenej predovšetkým na diaľkových meraniach prostredníctvom seizmografov a družíc taký kategorický. Ale potvrdzuje, že ohnisko ležalo prekvapivo plytko. Medzinárodný tím zároveň upozorňuje, že priamo pod elektrárňou prechádza tektonický zlom, na ktorom sa pri zemetrasení posunuli masy hornín. Vedúci tímu Francesco Grigol zo Spolkovej vysokej technickej školy v Zürichu považuje umiestnenie aj koncepciu pchohangskej geotermálnej elektrárne za nie celkom šťastné a predpokladá, že budúce projekty geotermálnych elektrární sa z chýb Kórejcov poučia.

Varovanie z Oklahomy a Bazileja
Spoločnosť NexGeo prevádzkujúca pchohangskú elektráreň kategoricky odmieta akúkoľvek spojitosť medzi prevádzkou elektrárne a zemetrasením. Pochybnosti o podiele elektrárne na zemetrasení zaznievajú aj z radov vedcov. Trebárs juhokórejský seizmológ Tae-Kuyng Hong trvá na výsledkoch svojich predchádzajúcich meraní, ktoré umiestnili ohnisko zemetrasenia do hĺbky vyše šesť kilometrov a pri následných otrasov dokonca desať kilometrov pod zemský povrch. To podľa neho ukazuje na prirodzené príčiny katastrofy.

Minuloročné zemetrasenie v Pchahongu však nie je prvý prípad, keď sú otrasy zeme dávané do súvislosti s ľudskou činnosťou. Napríklad v americkej Oklahome prudko narástol počet zemetrasení potom, čo naftárske spoločnosti začali likvidovať odpadovú vodu a ďalšie kvapaliny z ťažby ropy tak, že ich pumpujú pod vysokým tlakom hluboko do podzemia. Dnes sa trasie zem v okolí oklahomských ropných vrtov dvakrát častejšie ako v seizmicky rizikovejšej Kalifornii.

Bazilej vo Švajčiarsku vydesilo v roku 2006 zemetrasenie tisíckrát slabšie než to, ktoré vlani zničilo Pchohang. Tu sa ukázala jasná spojitosť medzi otrasmi a prevádzkou geotermálnej elektrárne. Švajčiarske úrady následne jej prevádzku zakázali. Jin-Han Ree a jeho spolupracovníci sú presvedčení, že vháňanie kvapalín do hlbín zeme má za následok postupné narastanie tlaku, ktorý nakoniec presiahne kritickú hranicu a spustí zemetrasenie. Pri ňom sa ale neuvoľnia všetky nahromadené napätie. To je zrejmé práve v Bazileji, kde je geotermálna elektráreň mimo prevádzky dlhšie ako desať rokov a stále ešte tu dochádza k slabým otrasom.

Aj v Pchohangu nariadili úrady zastavenie prevádzky geotermálnej elektrárne a začali vyšetrovanie. V ňom sa všetko točí okolo zlomu prebiehajúceho pod elektrárňou. Pred stavbou elektrárne ho geologický prieskum označil za "neaktívne", a experti ho preto nepovažovali za nebezpečný.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.