Asteroid, ktorý skoncoval s dinosaurami, ohrial Zem až na 100-tisíc rokov

Štúdia, založená na analýze fosílnych záznamov, naznačila, že celková teplota Zeme sa počas tejto doby zvýšila o 5 stupňov Celzia.

"Výsledky zvyšujú obavy, ako dlho bude potrebné, aby sa planéta zotavila z účinkov emisií skleníkových plynov spôsobených ľudskou činnosťou," povedal Kenneth MacLeod, profesor geologických vied na University of Missouri a hlavný autor novej štúdie.

Vedci už dávno predpokladali, že po tom, ako časť vesmírnej skaly s priemerom 7 až 14 kilometrov dopadla na polostrov Yucatán v blízkosti dnešného mesta Chicxulub v Mexiku, teplota planéty sa najprv prudko zvýšila na niekoľko minút alebo hodín. Obrovské množstvo prachu a sadzí, ktoré boli do atmosféry vhodené nárazom, zablokovali slnečné lúče. Nakoniec však oxid uhličitý uvoľnený počas nárazu viedol k globálnemu otepľovaniu.

MacLeodova štúdia je prvou, ktorá prináša empirické dôkazy o tom, ako dlho trvalo toto globálne otepľovanie súvisiace so skleníkovým plynom a aké bolo podstatné.

"Mysleli sme si, že túto otázku môžeme vyriešiť pri pohľade na skamenelé kúsky rybích zubov a kosti z oblasti El Kef v Tunisku," povedal MacLeod pre Space.com, odkazujúc na paleontologické miesto na severozápade Tuniska známe tým, že má jeden zo svetovo najzachovalejších fosílnych záznamov z obdobia pred a po náraze v Chicxulube.

Vedci skúmali koncentrácie rôznych izotopov kyslíka vo fosíliách. Tieto izotopy sa líšia v počte neutóonov v atóme kyslíka a podľa MacLeoda sa správajú trochu odlišne od seba. "Jedným z rozdielov je, že ako sa zvyšuje teplota, množstvo ľahkého izotopu kyslíka, kyslík 16, v minerále pomerne vzrastá," povedal MacLeod.

Výskumníci analyzovali 10 vzoriek z 50 000 rokov obdobia pred nárazom, 20 vzoriek zo 100 000 rokov bezprostredne po náraze a ďalších 10 vzoriek z nasledujúcich 200 000 rokov. "Zistili sme, že medzi týmito troma súbormi vzoriek bol skutočne veľký rozdiel v izotopoch kyslíka," povedal MacLeod.

Jeho tím sa teraz chce pozrieť na fosílne vzorky z iných častí sveta a skontrolovať podobné vzorky.

Štúdia, ktorú uviedol MacLeod, nielenže prináša viac svetla do toho, čo sa stalo so systémami Zeme po ničivej zrážke, ale tiež vyvoláva otázky o dôsledkoch súčasnej ľudskej činnosti. "Ak by som vychádzal z údajov tejto štúdie pre modernú dobu, tak to čo robíme v našich životoch, ovplyvní Zem na ďalších 100-tisíc rokov, čo je dosť skľučujúce," povedal MacLeod.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.