Bratislava si koleduje o katastrofu, varuje klimatológ

Juhozápadné Slovensko v júni zažilo mohutné prívalové dažde, ktoré ochromili hlavné mesto. Možno ich pokladať za dôsledok globálneho otepľovania, teda zmeny klímy?
Z fyziky oblakov a zrážok je zrejmé, že ak je atmosféra teplejšia, obsahuje v stave nasýtenia viac vodnej pary. To sú predpoklady na to, aby vznikli aj väčšie zrážky. Okolo polárnych kruhov veľmi výnimočne padne za deň viac ako päťdesiat milimetrov zrážok, kým v rovníkovej oblasti sa občas stane, že spadne aj viac ako päťsto milimetrov. Aj pre našu oblasť teda platí, že pokiaľ sa bude ďalej otepľovať – doteraz sa oteplilo o dva stupne Celzia – možno očakávať vyššiu intenzitu zrážok, aj väčšie denné úhrny.

Začiatkom júna intenzívny dážď vytopil v Bratislave mnohé cesty:

Najväčšie riziko zrejme predstavuje práve zvyšovanie intenzity zrážok, nie?
Áno, čím je vyššia, tým väčšie škody môžu vzniknúť. Celá naša infraštruktúra je dimenzovaná na určitú intenzitu zrážok. Je to predmetom štátnej technickej normy, čo znamená, že každá investícia, každá stavba a každá terénna úprava musí zodpovedať aj klimatickým a hydrologickým podmienkam, má byť teda naprojektovaná tak, aby 15- alebo 30-minútový dážď, ktorý sa môže vyskytnúť raz za päťdesiat alebo sto rokov, nespôsobil nenapraviteľné škody.

Spomínané prívalové dažde síce až takéto škody nespôsobili, ale nezdalo sa, že by na ne Bratislava bola pripravená. Boli skutočne až natoľko intenzívne?
Až natoľko nie. Šesťdesiat milimetrov za deň a 30 milimetrov za hodinu za nie je žiadny rekord. V minulosti sme zažili na Slovensku aj oveľa intenzívne zrážky – úhrn 232 milimetrov za 24 hodín či niekoľko vyše stomilimetrových úhrnov za hodinu. Problémom je, že v posledných rokoch sa veľmi nedodržiavajú spomínané normy. Príliš veľa sa betónuje, príliš často sa ničia trávniky a parky, v mestách potom dochádza k malému zadržiavaniu zrážkovej vody a tá sa tak rýchlo sústreďuje do nižších polôh, čo je aj prípad Bratislavy. A nedodržiavajú sa ani protierózne opatrenia. Stačí sa pozrieť na naše vinohrady, ktoré sa obrábajú po spádnici, nie po vrstevnici, rovnako je to s orbou na poľnohospodárskych poliach, zrušili sa medze... Povodňové riziko sa teda zvyšuje.

A klimatická zmena toto riziko ešte znásobuje.
Určite. Od obdobia zvýšenej teploty po roku 1993 až doteraz sme zaznamenali vyššiu frekvenciu intenzívnych zrážok v porovnaní s rovnakým obdobím v minulosti. Intenzívne zrážky boli teda vždy, akurát v súčasnosti sa vyskytujú častejšie. A môžeme očakávať aj rekordné úhrny – aké za posledných 25 rokov zaznamenali v Nemecku, Rakúsku alebo v Maďarsku a Česku. Pokiaľ sa aj u nás splnia rovnaké fyzik

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.