Bratislava si koleduje o katastrofu, varuje klimatológ

Juhozápadné Slovensko pred pár dňami zažilo mohutné prívalové dažde, ktoré ochromili hlavné mesto. Možno ich pokladať za dôsledok globálneho otepľovania, teda zmeny klímy?
Z fyziky oblakov a zrážok je zrejmé, že ak je atmosféra teplejšia, obsahuje v stave nasýtenia viac vodnej pary. To sú predpoklady na to, aby vznikli aj väčšie zrážky. Okolo polárnych kruhov veľmi výnimočne padne za deň viac ako päťdesiat milimetrov zrážok, kým v rovníkovej oblasti sa občas stane, že spadne aj viac ako päťsto milimetrov. Aj pre našu oblasť teda platí, že pokiaľ sa bude ďalej otepľovať – doteraz sa oteplilo o dva stupne Celzia – možno očakávať vyššiu intenzitu zrážok, aj väčšie denné úhrny.

Začiatkom júna intenzívny dážď vytopil v Bratislave mnohé cesty:

Najväčšie riziko zrejme predstavuje práve zvyšovanie intenzity zrážok, nie?
Áno, čím je vyššia, tým väčšie škody môžu vzniknúť. Celá naša infraštruktúra je dimenzovaná na určitú intenzitu zrážok. Je to predmetom štátnej technickej normy, čo znamená, že každá investícia, každá stavba a každá terénna úprava musí zodpovedať aj klimatickým a hydrologickým podmienkam, má byť teda naprojektovaná tak, aby 15- alebo 30-minútový dážď, ktorý sa môže vyskytnúť raz za päťdesiat alebo sto rokov, nespôsobil nenapraviteľné škody.

Spomínané prívalové dažde síce až takéto škody nespôsobili, ale nezdalo sa, že by na ne Bratislava bola pripravená. Boli skutočne až natoľko intenzívne?
Až natoľko nie. Šesťdesiat milimetrov za deň a 30 milimetrov za hodinu za nie je žiadny rekord. V minulosti sme zažili na Slovensku aj oveľa intenzívne zrážky – úhrn 232 milimetrov za 24 hodín či niekoľko vyše stomilimetrových úhrnov za hodinu. Problémom je, že v posledných rokoch sa veľmi nedodržiavajú spomínané normy. Príliš veľa sa betónuje, príliš často sa ničia trávniky a parky, v mestách potom dochádza k malému zadržiavaniu zrážkovej vody a tá sa tak rýchlo sústreďuje do nižších polôh, čo je aj prípad Bratislavy. A nedodržiavajú sa ani protierózne opatrenia. Stačí sa pozrieť na naše vinohrady, ktoré sa obrábajú po spádnici, nie po vrstevnici, rovnako je to s orbou na poľnohospodárskych poliach, zrušili sa medze... Povodňové riziko sa teda zvyšuje.

A klimatická zmena toto riziko ešte znásobuje.
Určite. Od obdobia zvýšenej teploty po roku 1993 až doteraz sme zaznamenali vyššiu frekvenciu intenzívnych zrážok v porovnaní s rovnakým obdobím v minulosti. Intenzívne zrážky boli teda vždy, akurát v súčasnosti sa vyskytujú častejšie. A môžeme očakávať aj rekordné úhrny – aké za posledných 25 rokov zaznamenali v Nemecku, Rakúsku alebo v Maďarsku a Česku. Pokiaľ sa aj u nás splnia rovnaké fyzikálne podmienky, čo rozhodne nemožno vylúčiť, môže aj tu spadnúť až päťsto milimetrov zrážok za jeden deň.

To by znamenalo čo?
Veľkú katastrofu. Lebo keď už 60 milimetrov zrážok spôsobí doslova prívalovú povodeň v Starom Meste, neviem si predstaviť, čo by sa dialo, keby spadlo len 150 milimetrov za dve hodiny. Bratislava na to nie je absolútne pripravená. A nielen Bratislava, ale ani celé Slovensko. No tu treba rozlišovať stupne rizika. V prípade malej obce znesieme, keď vznikne prívalová povodeň dajme tomu raz za päť rokov, pri väčšej obci alebo menšom meste raz za desať až tridsať rokov. Ale pri veľkých mestách typu Bratislava alebo Praha prívalová povodeň nesmie vzniknúť ani raz za sto rokov. Veď pri pražskej povodni v roku 2002 vznikli škody za dvadsať miliárd českých korún! Toto si naozaj nemôžeme dovoliť. To, že je Račianska ulica v Bratislave zaplavená raz za dva roky, a niekedy aj dva razy za rok, je úplne absurdné. Niečo sa tu zanedbalo a nikto za to nenesie zodpovednosť.

Na druhej strane, v súvislosti s klimatickou zmenou sa ešte viac ako prívalové dažde spomína zvyšovanie rizika sucha. Nie je to paradox?
Nie je. Celkový úhrn zrážok sa na Slovensku od roku 1881 príliš nemení. Ide o to, že sa mení režim zrážok a frekvencia výskytu ich jednotlivých typov. Kedysi cez Slovensko prechádzali atmosférické fronty častejšie, čo znamenalo viac dlhotrvajúcich zrážok menšej intenzity. A v posledných rokoch sledujeme prechod k takej alternatíve, že sa vyskytujú aj dlhšie obdobia s malými zrážkami alebo úplne suché, s vysokou teplotou, a potom krátke obdobia s veľmi výdatnými zrážkami. Počas tých dlhých období bez zrážok sa však pôda značne vysuší a častejšie sa vyskytuje sucho. Aj v minulosti bývali suchá – ale pri nižšej teplote. A čím je vyššia teplota, tým je vyšší výpar, čo znamená, že voda, ktorá padne do pôdy, sa ľahšie vyparí. Vidno to aj na celkovej hydrologickej bilancii. Do roku 1980 to bolo v priemere tak, že zo zrážok sa 65 percent vyparilo a zvyšok odtiekol zo Slovenska riekami preč. V súčasnosti sa už vyparuje takmer 70 percent zrážok. A tým, že je menší odtok, je aj menšie doplňovanie podzemných vôd a menšie doplňovanie zdrojov vody, to znamená, že klesá aj hladina podzemných vôd, čo zhoršuje zdroje vody, a tiež sa vo vode zahusťujú škodliviny.

A dôsledkom je, že klesá celková kvalita vody?
V porovnaní s minulosťou nie, lebo vymizli iné znečistenia. Oproti ére socializmu sa viac dodržiavajú vyhlášky o ochrane životného prostredia. No nebyť tohto problému, mohlo by to byť ešte lepšie.

Keď už hovoríme o zrážkach, treba spomenúť aj pokles tých snehových. Ako sa to s nimi vyvíja?
V súčasnosti sa stabilná snehová pokrývka vyskytuje už len v nadmorskej výške nad 800 až 1 000 metrov, pričom nad tisíc metrov máme len 5,4 percenta územia Slovenska. Kedysi bola dosť stabilná pokrývka už vo výške nad tristo metrov. Koncom zimy sa roztopila a skoro každý rok sme tu mali jarné povodne, ktoré zaplavili časti územia, pôda sa nasýtila vodou a vlhká vydržala až do júna. Dnes už jarné povodne prakticky nemáme. Hocikedy počas zimy sa snehová pokrývka roztopí, čo znamená, že jarné doplňovanie zásob podzemnej vody sa v podstate skončilo. Takže p

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.