Európa len za mesiac zhnedla. Satelity ukázali, ako rekordné horúčavy decimujú kontinent

Európa prežíva mimoriadne horúce leto, ktoré si vyberá daň v podobe ničivých požiarov a zničenej úrody. Horí nielen v Grécku, ale aj vo Švédsku alebo Lotyšsku. Následky katastrofálneho sucha sú dobre viditeľné aj pri pohľade z kozmu.

Európska vesmírna agentúra zverejnila letecké snímky severnej Európy, kde kedysi sviežu zelenú v zalesnených a zatrávnených oblastiach nahradila žltá a hnedá. To je aj prípad Dánska, ktoré zažilo najsuchší júl za posledných 150 rokov.

​Meteorológovia vlnu horúčav vysvetľujú predovšetkým súčasným stavom prúdenia v atmosfére, ktoré sa nezvyčajne vyklonilo k severu, čo umožnilo horúcemu vzduchu od juhu vystúpiť vysoko na sever Európy.

Takzvané tryskové prúdenie, teda prúdenie vzduchu v atmosfére v smere zo západu na východ, sa bežne meandrovito vlní, čo vedie k striedaniu teplého vzduchu od juhu a studeného zo severu; v posledných mesiacoch však prúdenie podľa odborníkov zostáva v rovnakej pozícii.

To znamená, že podoba počasia je dlhodobo stabilná. Klimatológovia tiež poukazujú na vplyv ľudskej činnosti na zmenu podnebia, najmä v súvislosti s extrémami.

Ďalekosiahle finančné dôsledky

Vlna horúčav bude mať ďalekosiahle finančné dôsledky. Teplá totiž znamenajú väčšiu spotrebu elektrickej energie pre chod klimatizácií, čo zaťažuje elektrickú rozvodnú sieť. Jadrové elektrárne vo Francúzsku však musia znižovať výkon, pretože sa kvôli teplej vode v riekach stretávajú s nedostatočným chladením reaktorov.

Kvôli nedostatku dažďa zase trpia poľnohospodárske plodiny, čo znamená nižšiu úrodu. Cena pšenice v Európe tak vzrástla na trojročné maximum a priblížila sa k 200 eurám za tonu.

Zo sucha môžu mať radosť snáď len archeológovia, lebo z nových leteckých snímok sú v pôde jasne viditeľné obrysy dávno zničených historických stavieb. Napríklad v Magore vo Walese sa podarilo zamerať niekdajšie rímske opevnenia.

Horí Grécko, Švédsko, Francúzsko i Lotyšsko

Nezvyklé sucho spôsobilo po celej Európe mnoho požiarov. Najtragickejšia je situácia v Grécku, kde v plameňoch zahynulo vyše 80 ľudí a ďalších viac ako 20 je nezvestných. Oheň pustoší tiež Švédsko, ktorému s hasením vypomáha niekoľko európskych krajín, pretože škandinávsky štát nemá na zvládanie rozsiahlych lesných požiarov dostatočné kapacity.

Požiare sa nevyhli ani susednému Nórsku, kde zahynul hasič, či Fínsku a tiež Lotyšsku. Sever Európy vo všeobecnosti zažíva mimoriadne dlhé horúčavy. Nórsko prežilo historicky najteplejší máj a vo fínskom Laponsku, kde je miestnymi za horúco považovaných už 20 stupňov Celzia, sa každodennou realitou stali dni atakujúce 30 stupňov Celzia. Severofínske Rovaniemi, ktoré leží len pár kilometrov južne od polárneho kruhu, tak čaká ďalší horúci víkend.

S požiarmi bojujú Francúzsko, Taliansko či ruská Sibír a v Nemecku kvôli horúčave muselo byť v utorok uzavreté letisko v Hannoveri, pretože extrémne teploty poškodili vzletovú aj pristávaciu dráhu.

V Británii úrady dôrazne varujú obyvateľov, aby kvôli suchu nezakladali v prírode oheň. Neďaleko Manchestru hasiči od konca júna tri týždne bojovali s požiarom rašeliniska, nasadená bola aj armáda. Nakoniec pomohol dážď. Nevídané horúčavy zaskočili nielen obyvateľov Anglicka či Walesu, kde teplomer ukazoval 30 stupňov, ale aj Škótsko. Teraz britskí meteorológovia na víkend predpovedajú ochladenie a prehánky až búrky.

V prvej polovici júla sme sa s klimatológom Milanom Lapinom v HNtelevízii rozprávali o tom, aké počasie bude na Slovensku z dlhodobého hľadiska:

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.