Zmení sa Zem do konca storočia na skleník? Môžu sa naplniť aj najpesimistickejšie scenáre, varujú vedci

Domino efekt týchto javov by raz mohol premeniť Zem na „skleník“ a ľudské úsilie o zníženie emisií bude čoraz zbytočnejšie, varovala skupina špičkových vedcov v oblasti klímy.

Krutá perspektíva načrtnutá v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences uvažuje o kombinovaných dôsledkoch 10 klimatických procesov vrátane uvoľnenia metánu zachyteného v sibírskom permafroste a vplyvu topenia ľadu v Grónsku na Antarktídu.

Podľa autorov štúdie záväzok Parížskej klimatickej dohody udržať nárast priemernej globálnej teploty pod 2 °C oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou nemusí byť dostatočný na to, aby „zaparkoval“ klímu planéty na stabilnej teplote.

Zaplavené oblasti a migračný tlak
Upozorňujú na to, že „skleník“ do konca tohto storočia alebo aj skôr takmer určite hrozí v pobrežných oblastiach, zvýši riziko škôd spôsobených pobrežnými búrkami a úplne odstráni koralové útesy.

Dúfam, že sa mýlim, ale ako vedci máme zodpovednosť preskúmať, či je to reálne. Toto je jedna z najexistenčnejších otázok vo vede,“ povedal profesor Johan Rockström, výkonný riaditeľ výskumného ústavu Stockholm Resilience Centre.

Podľa klimatológa Pavla Šťastného zo Slovenského hydrometeorologického ústavu sme ešte príliš ďaleko od roku 2100, aby sme si mohli aspoň približne predstaviť, ako to na Zemi bude vyzerať.

„Faktom je, že správanie ľudstva v doterajšom období nasvedčuje, že sa môžu naplniť pesimistické scenáre. Preto aj pohľad na Slovensko nie je celkom jasný. Najväčšie problémy môžu vyplývať z nedostatku vody a veľkej variability klímy, čiže striedania sucha a záplav,“ objasnil.

Ostatok závisí od adaptácie na klimatickú zmenu. „Život bežných ľudí však môžu ovplyvniť aj udalosti, ktoré sú ďaleko od nás, ako napríklad neúroda v hlavných obilniciach sveta.“

Na otázku, či sa v dôsledku otepľovania treba obávať veľkého sťahovania národov do európskych krajín, klimatológ odpovedal, že čo sa týka migrantov, nebudeme pravdepodobne môcť rozlíšiť tých klimatických od ostatných. Všetko podľa neho nasvedčuje tomu, že sa migračný tlak na Európu bude zvyšovať.

Ťažšie zachytávanie skleníkových plynov

Johan Rockström a spoluautori eseje patria medzi popredných svetových odborníkov na pozitívne spätné väzby, vďaka ktorým stúpajúce teploty uvoľňujú nové zdroje skleníkových plynov alebo ničia schopnosť Zeme absorbovať uhlík alebo odrážať teplo.

„Existuje značné riziko, že klimatický systém bude pokračovať v otepľovaní kvôli dominovému efektu všetkých týchto iných procesov, aj keď zastavíme vypúšťanie emisií. To znamená nielen ich zníženie, ale ešte oveľa viac,“ uviedla spoluautorka štúdie Katherine Richardsonová z univerzity v Kodani.

Pavel Šťastný si nevie predstaviť, aký mechanizmus by spôsobil úplné zastavenie emisií. „Muselo by sa to uskutočniť nejakou celosvetovou diktatúrou, ktorá by zmenila všetko od technológií cez životný štýl až po drastické opatrenia v spotrebe. Podľa doterajšieho vývoja sa proces zvyšovania koncentrácie CO2 v atmosfére od prijatia Kjótskeho protokolu ani trochu neznížil.“

Nové spätné väzby v klimatickom systéme sa stále objavujú. Samostatný dokument publikovaný v spomínanom časopise odhaľuje, že zvýšené zrážky, ktoré sú príznakom zmeny klímy v niektorých regiónoch, spôsobujú, že lesné pôdy ťažšie zachytávajú skleníkové plyny, ako je metán.

Predchádzajúce štúdie ukázali, že oslabenie zachytávačov uhlíka pridáva 0,25 °C, degradácia lesov pridáva 0,11 °C a topiaci sa permafrost pridáva 0,9 °C.

Klimatická dohoda nemusí stačiť
Podľa Rockströma môže spätná väzba tlačiť planétu do extrémnejšieho stavu. Autori napríklad tvrdia, že strata grónskeho ľadu by mohla narušiť oceánsky prúd v Golfskom prúde, čo by zvýšilo hladinu mora a akumulovalo teplo v Južnom oceáne.

To by zase urýchlilo stratu ľadu z východnej Antarktídy. Obavy z tejto možnosti sa na začiatku tohto roka zvýšili o správy, že Golfský prúd bol na najnižšej úrovni za 1 600 rokov. V súčasnosti sú priemerné globálne teploty tesne nad jedným stupňom Celzia oproti priemerom z obdobia pred priemyselnou revolúciou a stúpajú na 0,17 °C za desaťročie.

Parížska dohoda o klíme stanovila opatrenia na udržanie otepľovania na 1,5 °C až 2 °C do konca storočia, ale autori varujú, že možno bude potrebná drastická akcia.

Mohli by sme to celé ukončiť dodaním parížskej dohody a udržať 2 °C otepľovania, ale potom budeme čeliť nepríjemnému prekvapeniu, ak systém začne ustupovať. Nechceme povedať, že sa to určite stane. Len vymenúvame všetky ničivé udalosti a prichádzame s pravdepodobnými udalosťami... Pred 50 rokmi by sa to zamietlo ako panikárenie, ale teraz sa vedci skutočne obávajú,“ povedal Rockström.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.