Prečo sa pena na pive otáča opačným smerom? Vedci rozlúštili tento pozoruhodný jav

Profesora na univerzite Paríž-Juh a experta na mechaniku tekutín Frédérika Moisyho to prinútilo, aby pre výskum získal študenta Juliena Bouvarda a kolegu Wietza Herremana. Podobný jav sa dá pozorovať napríklad aj na tenkom povlaku na povrchu čaju, napísal francúzsky denník Le Monde.

Ak pohybujeme pohárom (valec s priemerom 3,7 centimetra) naplneným do dvoch centimetrov pod okraj, vytvára to vnútri cyklickú vlnu, ktorá ťahá tekutinu v smere rotácie. Potom vedci pridali penu, sklenené guľôčky, škoricu alebo korenie. Tieto ingrediencie sa dali tiež do pohybu.

Akonáhle je hustota dosť veľká na to, aby vytvorila akýsi plaviaci člnok, okraje tohto krehkého telesa sa drú o steny nádoby a vzniká pohyb v smere proti rotácii tekutiny. Podobne ako u súkolia, kedy sa obe kolesá otáčajú opačným smerom.

Avšak nie je to tak vždy. Korenie, na rozdiel od škorice, odoláva a stále sa otáča rovnakým smerom ako poháre. Je tomu tak preto, že v tomto prípade žiadna sila nedokáže vytvoriť povlak. "V prípade škorice vzniká akýsi obal na povrchu zrniek, ktorý zaisťuje súdržnosť a umožňuje vytvoriť povlak schopný odovzdávať energiu," hovorí Moise.

Vedec pripomína, že v roku 2009 iný tím bádateľov pozoroval podobný jav so zrnkami umiestnenými v otáčajúcim sa valcami. Od istej hustoty sa zrnká začali otáčať v smere proti hlavnému pohybu.

Treba dodať, že opačná rotácia peny je pomalá, desaťkrát až stokrát pomalšia ako pohyb pohárom. Musíme teda pollitrom otáčať dlhšiu dobu, než budeme môcť tento jav pozorovať.

Zábavná fyzika
Vedci nielenže identifikovali mechanizmus tohto osobitného javu, ale zistili tiež, za akých podmienok vzniká. Látka na povrchu nesmie mať príliš malú hustotu, aby sa vytvoril povlak, ale ani nie príliš veľkú, pretože potom povlak vlnu zničí. Ani pohyb sa pohárom nesmie byť príliš intenzívny, aby sa povlak nezničil.

Pretože tento typ pohybu existuje inde ako pri stole, predovšetkým v biologických laboratóriách, kde sa s tekutinou s penou stále pohybuje, vedci zdôrazňujú, že ich práca nemá žiadne využitie. Ide práve len o "zábavnú" fyziku.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.