Ako vznikla kontinentálna zemská kôra a prečo sa líši od oceánskej?

Na otázku Lidoviek odpovedali RNDr. Jakub Trubač a Mgr. Viktor Goliáš, Ph.D., z geologickej sekcie Prírodovedeckej fakulty českej UK.

Celá oceánska kôra vznikla a stále vzniká čiastočným tavením tmavých hornín (peridotitov) zo vrchného plášťa. Tvoria ju hlavne bazalty čiže čadiče a produkty ich premeny (metamorfózy). Oceánska kôra zaberá 70 percent zemského povrchu, je silná v priemere 5-10 kilometrov a vyznačuje sa veľkou hustotou.

Naproti tomu vznik kontinentálnej kôry je oveľa zložitejší. V raných štádiách vývoja Zeme, zhruba pred 4,6 miliardy rokov, bol povrch planéty pokrytý horúcou magmou a plynmi. Až postupom času sa určité oblasti ochladili dostatočne na to, aby ich povrch stuhol. Na Zemi sa tak mohli zrodiť prvotné "kryhy" hornín. Kryhy začali vďaka menšej hustote plávať na povrchu stále žeravej magmy a vytvorili základné stavebné kamene kontinentov, takzvané štíty.

Prvotné horninové zárodky, ktoré sa objavili nad rannými oceánmi, mali ešte ďaleko do dnešných obrovských kontinentov. Rané protokontinenty zrejme rástli a získavali svoj tvar veľmi pomaly, podobne ako dnešné pevniny.
Na základe poznatkov z výskumu možno usudzovať, že približne pred tromi miliardami rokov už mala Zem svoj prvý kontinent v pravom slova zmysle. Vedci ho pomenovali Vaalbara a vznikol spojením Kaapvaalského štítu (na území dnešnej Juhoafrickej republiky) a Pilbarského štítu (v západnej Austrálii).

Kontinentálna kôra pokrýva iba 30 percent zemského povrchu a jej hrúbka dosahuje priemerne 35 kilometrov. Zo súčasných poznatkov vyplýva, že je oveľa rôznorodejšia ako oceánska kôra a jej vznik je výsledkom mnohých zložitých procesov. K nim patria vzájomné kolízie medzi kontinentmi, spájanie a zosilňovanie kôry do väčších más a prienik magmy z vrchného plášťa.

Kontinentálna kôra sa skladá z rozmanitých druhov hornín vzniknutých usadzovaním, prienikom ľahkých tavenín najmä žulového zloženia aj premenou hornín z oboch predchádzajúcich skupín. Celá zemská kôra je roztrhaná na litosférické dosky (euroázijskú, arabskú a ďalšie), ktoré do seba narážajú a navzájom sa podsúvajú. Pri týchto zrážkach, nazývaných vrásnenie čiže orogenéza, sa vytvárajú pohoria. Vnútri oblastí zrážok dochádza aj k taveniu a uvoľňovaniu tavenín do kôry.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.