Neviditeľní ničitelia zdravia. Ako nám škodí zamorené ovzdušie

Znečistený vzduch. Slovné spojenie, ktoré väčšina z nás prehliada ako mediálnu vatu. Alebo, paradoxné klišé, ako vzduch... Na tento typ slepoty vraj najlepšie zaberajú čísla, a tak hneď na úvod niekoľko z nich aj vyberáme.

Päťtisícšesťsto. Toľko predčasných úmrtí ročne spôsobí podľa Európskej environmentálnej agentúry znečistené ovzdušie na Slovensku. V podobe dôsledkov, ako sú kardiovaskulárne choroby, mŕtvica či pľúcne a respiračné problémy. Celá spoločnosť tak ročne stratí 63 100 rokov života, čo predstavuje náklad v objeme 1,95 miliardy eur.

Niet sa čo diviť, že naše ovzdušie znepokojuje aj Európsku komisiu. Napriek desiatkam miliónov eur dotácií z Európskej únie totiž rizikové látky naďalej veselo prekračujú normy. A to až tak, že v mnohých parametroch sa ocitáme takmer na európskom chvoste.

„Prúserom“ je najmä polietavý prach, ktorý zároveň predstavuje jedno z najväčších zdravotných rizík, ktoré v sebe znečistené ovzdušie môže skrývať.  Ako z toho von? Nuž, ťažko. Ale bude treba začať. Inak – okrem zbytočnej chorobnosti a úmrtí – sa Slovensko nevyhne ani sankciám a súdom.

Exkrajina vysokých komínov

Komplexná mapa znečistenia, ktorú ešte v roku 2016 vytvorila Svetová zdravotnícka organizácia, hovorí jasnou rečou. V rámci Európy – s výnimkou severného Talianska a Berlína – majú najviac znečistené ovzdušie práve krajiny bývalého východného bloku. Od čias socializmu došlo v tomto smere síce k výraznému pokroku, no zamoreného dedičstva sme sa stále úplne nestriasli.

„Bývalé Československo riešilo problém znečisťovania ovzdušia stavaním vysokých komínov. Tým aj získalo prezývku: krajina vysokých komínov,“ vracia sa do praveku znečisťovania ovzdušia Zuzana Kocunová, riaditeľka odboru ochrany ovzdušia z ministerstva životného prostredia. „Emisie vypustené na našom území tak prispievali k okysľovaniu dažďov až v Škandinávii. Nový prístup k obmedzovaniu znečisťovania ovzdušia prinieslo až pristúpeniu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní prechádzajúcom hranicami štátov a najmä právna úprava týkajúca sa ochrany životného prostredia a ochrany ovzdušia po Nežnej revolúcii,“ vysvetľuje.

Vysoké komíny už nestaviame a priemysel – s výnimkou Baní Handlová, ktoré Daniel Lešinský, šéf Centra pre udržateľné alternatívy, nazýva ekologickým aj ekonomickým nezmyslom – už dávnejšie stratil titul hlavného vinníka. Prebrali ho po ňom lokálne kúreniská a dopra

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 83% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.