Nobelovu cenu za fyziku dostala aj žena. Po tretíkrát v histórii

Ashkin získal polovicu ceny za vynález optických pinzet, ktoré umožňujú svetlu manipulovať s drobnými časticami. Mourou a Stricklandová sa delia o druhú polovicu ceny za svoju prácu na vývoji ultrakrátkych a veľmi intenzívnych laserových impulzov, uvádza The Guardian. Stricklandová je prvá laureátka tejto ceny po 55 rokoch. Jedinými dvoma ženami, ktoré doteraz získali Nobelovu cenu za fyziku, sú Marie Curie-Sklodowská (1903) a Maria Goeppert-Mayerová (1963).

Optické pinzety sa dnes vo vede používajú každodenne. O čo vlastne ide? Je to v podstate laserový lúč, ktorý dokáže udržať veľmi malý predmet alebo predmety (či s nimi pohybovať); dobrým príkladom môžu byť zložité biologické molekuly alebo vírusy, uvádza Technet.cz.

Ashkin zverejnil prácu, ktorá zakladá výskum nástroja až neskôr nazvaného optická pinzeta na samom konci 60. rokov, v roku 1986 potom vyšiel článok kolegov popisujúci jej skutočné využitie, pri ktorom je Ashkin spoluautorom. Mimochodom, ďalší spoluautor tejto práce, Steven Chu, dostal v roku 1997 Nobelovu cenu za iný aspekt vývoja "optickej pinzety".

V "pinzete" vtedy skončili malé častice, Ashkin si ale bol dobre vedomý, že možnosti sa neobmedzujú len na častice, ale do optickej pinzety by bolo možné chytiť aj podstatne väčšie ciele. Nakoniec sa mu v ďalšej sérii prác podarilo ukázať, že do pinzety je možné chytiť vírusy či baktérie. Prečo udávame tieto príklady? Ashkinovo ocenenie vyslovene zmieňuje, že je ocenený za použitie optickej pinzety "v biológii". Ale jeho využitie aj pôvod sú trochu inde. Rôznych aplikácií sú tisíce, aj keď väčšina z nich je obmedzená na laboratóriá, pomerne ďaleko od bežného užívateľa. Niektoré z nich sú pre laika tak trochu ako zo "sci-fi".

Silnejšie lasery
Mouro a Stricklandová pracovali spoločne, ale na inom probléme. Stricklandová bola doktorandka v Mourouovom tíme a v roku 1985 pod jeho vedením dokončila prácu, v ktorej predviedla novú metódu "zosilňovania" krátkych laserových pulzov (tzv. Chirped pulse amplification). Na pohľad to nie je až také jednoduché, vznikajúci pulz sa najprv "naťahuje", zosilňuje a potom znovu komprimuje, aby vo výsledku z lasera vychádzali extrémne silné a krátke pulzy.

Nečakaný objav prakticky otvoril dvere k využitiu lasera v očnej chirurgii, ale tiež otvoril nové možnosti napríklad skúmaniu vnútra atómov v extrémnych podmienkach vytvorených silným laserom buď v extrémne silných laseroch, ale aj "na stole" v laboratóriu. Dnes sa očakáva, že aplikácií bude naďalej pomerne rýchlo pribúdať (stále viac sa bude používať napríklad v strojárenstve), pretože technológia stále umožňuje ďalšie navyšovanie výkonov a koniec sa nezdá byť v dohľade.

Vlani prestížne ocenenie získala trojica Američanov Rainer Weiss, Barry Barish a Kip Thorne za kľúčový príspevok k pozorovaniu gravitačných vĺn vo vesmíre.

​Podľa Spoločnosti Clarivate Analytics, ktorá predpovedá laureátov Nobelovej ceny na základe významného vplyvu citácií na výskum, mali šancu na zisk ceny za fyziku tento rok Američania David Awschalom a Arthur C. Gossard za pozorovanie spinového Hallovho javu v polovodičoch, Američanka Sandra M. Fáberová za priekopnícke počiny na poli zisťovania veku, veľkosti a vzdialenosti galaxií či ukrajinsko-americký fyzik Jurij Hohoci, Američan Rodney S. Ruoff a Francúz Patrice Simon, ktorí sa venujú fyzike materiálov.

Mená držiteľov tohtoročnej Nobelovej ceny za fyziku zverejnili vo švédskej metropole deň potom, čo štokholmský Karolinský inštitút oznámil ocenenie v oblasti medicíny.

Stali sa nimi Američan James P. Allison a Japonec Tasuku Hondžó. Ocenení boli za vývoj špeciálnej imunologickej liečby rakoviny.

Po zverejnení nositeľov Nobelových cien za fyziku bude v stredu nobelovský týždeň v Štokholme pokračovať udelením ceny za chémiu. Meno laureáta ceny za mier oznámia v piatok v Osle. Týždeň zakončí budúci pondelok oznámenie držiteľa ocenenia za ekonómiu.

Nobelova cena za literatúru tento rok udelená nebude a to kvôli škandálu, ktorý otriasol Švédskou akadémiou, ktorá ju udeľuje. Francúz Jean-Claude Arnault spätý s akadémiou bol v pondelok za znásilnenie odsúdený na dvojročný trest väzenia.

Okrem medaily a diplomu na ocenených čaká aj finančná prémia, ktorá tento rok rovnako ako vlani činí deväť miliónov švédskych korún ( asi 871-tisíc eur). Ceny budú ako každý rok odovzdané v deň výročia Nobelovej smrti 10. decembra.

Vizitky tohtoročných laureátov Nobelovej ceny za fyziku

Arthur Ashkin (96)

  • Ashkin sa stal vo svojich 96 rokoch najstarším nositeľom Nobelovej ceny; doteraz bol najstarší americký ekonóm ruského pôvodu Leonid Hurwicz, ktorý získal Nobelovu cenu za ekonómiu v roku 2007 vo svojich 90 rokoch.
  • Až do odchodu do dôchodku v roku 1992 pracoval štyridsať rokov v Bellových laboratóriách. Jeho výskumy viedli v 80. rokoch k vynálezu optickej pinzety, ktorú možno presne manipulovať s mikroorganizmami. Jeho bádaním sa inšpiroval ďalší popredné fyzik Steven Chu, ktorý získal Nobelovu cenu v roku 1997.
  • Narodil sa 2. septembra 1922 v Brooklyne. Vyštudoval fyziku na Kolumbijskej univerzite a počas vojny sa podieľal na vývoji špeciálnych elektrónok (magnetrónov) využívaných pri výrobe vojenských radarov. Na Cornellovej univerzite vyštudoval jadrovú fyziku.
  • Je členom mnohých odborných spoločností a na svojom konte má takmer 50 patentov.
  • Aj v pokročilom veku sa po odchode do dôchodku venoval svojmu odboru vo svojej domácej laboratóriu.
  • Jeho brat Julius sa podieľal na projekte Manhattan, teda výrobe prvej americkej atómovej bomby. Má aj sestru, ďalšie sestra zomrela v mladom veku.

Gérard Mouro (74)

  • Francúzsky priekopník v obore elektrického inžinierstva a výskumu laserov. So svojimi kolegami z Michiganskej univerzity, kde pôsobil od roku 1988 ako profesor katedry elektrotechniky a informatiky, prispel k výskumu magnetooptického Kerrovho javu.
  • Narodil sa 22. júna 1944 v Albertville, vyštudoval fyziku na univerzite v Grenobli a v roku 1973 získal doktorát na Univerzite Paríž VI.
  • Študoval a pôsobil ako profesor tiež napríklad na prestížnej parížskej polytechnike (École Polytechnique) a ďalších vysokých školách. Bol riaditeľom laboratórií v parížskom technickom ústave Ensto. V roku 1990 založil a viedol na Michiganskej univerzite centrum pre výskum ultrarýchlych optických javov (CUOS).
  • V roku 2012 dostal Rad čestnej légie.

Donna Stricklandová (59)

  • Priekopníčka v oblasti laserovej optiky, predsedníčka americkej Optickej spoločnosti (OSA). Nobelovu cenu za fyziku získala za prácu, ktorú vytvorila pri svojom doktorandskom štúdiu.
  • Narodila sa 27. mája 1959 v kanadskom Guelphe, v roku 1981 vyštudovala fyziku na McMasterovej univerzite v Hamiltone v štáte Ontario a v roku 1989 získala doktorát z optiky na Univerzite v Rochesteri.
  • V rokoch 1988-1991 pracovala v kanadskej Národnej rade pre výskum (NRC), potom prešla do laserového oddelenia Národného laboratória Lawrenceho Livermora v Kalifornii.
  • V roku 1992 začala pracovať v Technologickom stredisku pre fotoniku a optoelektronické materiály pri Princetonskej univerzite. V roku 1997 sa stala odbornou asistentkou a neskôr profesorkou fyzikálneho oddelenia Univerzity vo Waterloo. Tu jej ultrarýchla laserová skupina vyvinula laserové systémy vysokej intenzity pre nelineárne optické výskumy.
  • V Optickej spoločnosti (OSA) Stricklandová pôsobila na rôznych pozíciách, od roku 2013 stojí v jej čele. V rokoch 2008-2011 reprezentovala LITA v rade Medzinárodnej komisie pre optiku (ICO). Za svoju výskumnú činnosť získala mnohé ocenenia.
  • Stricklandová je len treťou ženou s Nobelovou cenou za fyziku. Prvá bola v roku 1903 Francúzka Marie Curie-Sklodowska za výskumy rádioaktivity a druhá v roku 1963 Američanka Maria Goeppertová-Mayerová za výskum atómového jadra.