Hovoriť s Hawkingom bolo ako hovoriť s antickým prorokom, hovorí autor knihy o ňom

"Vždy bol veľmi vecný, vtipný a napriek svojom zdravotnému stavu obdivuhodne prítomný," opisuje svoje stretnutie s velikánom vedy nemecký vedecký publicista Rüdiger Vaas v rozhovore pre Lidovky.cz.

Aké bola stretnutie s Hawkingom?
Stretol som sa s ním niekoľkokrát, počúval som jeho prednášky a hovoril s ním verejne aj v súkromí. Vždy bol veľmi vecný, vtipný a napriek svojmu zdravotnému stavu obdivuhodne prítomný. Hovoriť s Hawkingom bola výzva, trvalo mu totiž celkom dlho, než napísal jednoduchú vetu. Otázky ste si teda museli skutočne dobre rozmyslieť. Potom nasledovala dlhá pauza. A zrazu začal hovoriť jeho počítačový hlas. Občas to bolo ako hovoriť s antickým orákulom. Na niektorých miestach citujem z našich rozhovorov tiež v knihe.

Čo vám z nich utkvelo v pamäti?
Trebárs jeho postrehy o Bohu a zákonoch prírody. O Bohu hovoril ako o "vševedúcej dobrotivej víle". Mimochodom nemecké vydanie knihy Jednoducho Hawking! som mu dal k narodeninám počas jeho prednášok vlani na Cambridge. Mal radosť, myslím ale, že to bolo hlavne vďaka skvelým ilustráciám Gunthera Schulza.

Ako svoju knihu vôbec vnímate? Je to popularizácia vedy alebo Hawkingova vedecká biografia?
Moja kniha obsahuje biografické a osobné aspekty Hawkingovho života, je to ale stále prevažne kniha o jeho vedeckej práci a jej kontexte. Takže väčšina z nej pojednáva o kozmológii a čiernych dierach. Pýta sa napríklad, čo to bol ten veľký tresk? Ako môže byť vysvetlený? Znamenal začiatok času? A čo je vlastne čas? Dá sa ním cestovať? A existujú aj iné vesmíry? Hawkingov prínos na tieto otázky je obdivuhodný.

Svätý grál fyzikálna teória je teória všetkého, jedna rovnica použiteľná na všetko. Aký bol Hawkingov prínos na ceste k nej?
Podľa mňa bol jeho najväčším životným prínosom objav, že čierne diery musia kvôli kvantovým javom v okolí horizontu udalostí vyžarovať radiáciu. Z hľadiska teórie sa mu podarilo skombinovať tie najzákladnejšie fyzikálne teórie, ktoré poznáme - všeobecnú relativitu, kvantovú fyziku a termodynamiku. Tie boli do tej doby, a stále sú, nezávislé a oddelené. Lenže on medzi nimi našiel spojitosť, ktorú vyjadruje jediná rovnica o čiernych dierach.

Sme teda vďaka nemu o krok bližšie k teórii všetkého?
Jeho objav nás určite nasmeroval k hlbšiemu porozumenie základom elementárnej teórie. Teda teórie kvantovej gravitácie, občas nazývanej "teória všetkého". Hawking tiež prišiel s hrubým náčrtom, nazvaným "Euklidovská kvantová gravitácia". Ten ale celkom iste nebude poslednou verziou, na ktorú prídeme.

Vo vašej knihe spomínate moment, kedy kolegovia Laflamme a Page presvedčili Hawkinga, že jeho výpočty sú chybné. Ako ťažké je jeden z najnadanejších mozgov modernej histórie presvedčiť o jeho chybe?
Spoločne sa s tým trápili celé mesiace, pracovali totiž na veľmi problematickej téme. Skúšali dokázať, či sa prúd času v upadajúcom vesmíre otočí, teda či z nášho pohľadu pobeží naspäť, zatiaľ čo sa náš vesmír rozpína. Hawking pri tom skutočne zahrnul do svojich výpočtov veľmi problematickú domnienku. Nakoniec ho Laflamme a Page presvedčili, že sa vo výpočtoch mýlil. A on sa rád poučil, takto totiž svet vedy funguje. Lepšie dáta, teoretické argumenty a výpočty sú skrátka silnejšie ako predsudky.

Prejdime k vám a vašej knihe. O kozmológii publikujete často, ako zložité je ale čitateľom priblížiť teórie, o ktorých môže zmysluplne debatovať len hŕstka ľudí na svete?
Občas je to, aspoň pre mňa, skutočne ťažké. Hlavne kvôli abstraktným konceptom a zložitej matematike. Vo svojich predchádzajúcich knihách som rovnice vysvetľoval v oddelených sekciách, čo niektorí zasvätení čitatelia ocenili. Ale v tejto novej knihe sa snažím všetky technikálie skryť a zamerať sa na hlavnú pointu.

Ako do toho zapadajú komiksovo vyzerajúce ilustrácie?
Ilustrácie a karikatúry Gunthera Schulza, ktorý je výborným umelcom, nám umožnili priniesť do takých zložitých tém zmysel pre humor a nenútenosť. Kniha by tak mala byť ľahko čitateľná a predovšetkým zábavná. Stále sa ale jedná o podanie vedeckej presnosti, len popularizačnou formou.

Jednu z kapitol ste venovali mimozemským civilizáciám. Na čo by sa ich pýtal Hawking?
To neviem, záležalo by na tom, ako by sa k nám správali. Možno by sa zaujímal o fyzikálne vysvetlenie ich schopnosti cestovať rýchlejšie ako svetlo. Je dobré sa zamyslieť, ako by ste s takouto otázkou naložil vy a vaši čitatelia. A čo by sa stalo, keby sme poznali odpovede?

Často sa hovorí o nedostatku študentov prírodných vied. Priviedli vaše knihy k štúdiu týchto odborov mladých študentov?
To by bol skvelý vedľajší efekt. Vlastne mi ale pár študentov povedalo, že moje knihy a články ich priviedli k štúdiu fyziky.

Naopak veľa je teraz študentov humanitných odborov. Ako sa na tieto vedy pozeral Hawking?
To je ťažké povedať všeobecne. Bol skeptický, ale hádam, že dôkladnejšie vzdelaný v nich nebol. Je to nekonečný prúd slov a interpretácií, ktoré nemožno overiť ani vyvrátiť skrze vedeckú metódu. Hawking ale o spoločenských problémoch uvažoval často, o politike či náboženstve. Varoval nás napokon opakovane pred devastujúcimi dôsledkami preľudnenia, náboženského dogmatizmu, ekologických škôd, zmeny klímy a vývojom umelej inteligencie. Obával sa, že ak ľudstvo nezmení kurz, za tisíc rokov tu už nebude.