Otrasy vychádzali od pobrežia francúzskeho ostrova Mayotte, ktorý sa nachádza medzi východným brehom Afriky a Madagaskarom. Zaregistrovali ich ale prístroje nielen v blízkej Zambii, Keni a Etiópii, ale aj v Čile, na Novom Zélande alebo na Havaji - samej náprotivnej strane Zeme, uvádzali Lidovky.sk.
Na seizmografe americkej agentúry US Geological Survey si neobvyklý signál všimol iba jeden nadšenec s internetovou prezývkou Matarikipax. Zaznamenal snímky obrazovky a pustil ich do sveta cez Twitter, kde o nich začali diskutovať vedci.
Zaznamenané vlny totiž nezodpovedajú ničomu, čím by mohlo zemetrasenie začať. "Myslím, že som nikdy nič také nevidel," uviedol podľa National Geographic seizmológ Göran Ekström z Kolumbijskej univerzity, ktorý sa na nezvyčajné zemetrasenia špecializuje. Signál totiž neukazuje na primárne seizmické vlny, ktoré sa rýchlo šíria akýmkoľvek prostredím, ani tie pomalšie sekundárne, ktoré spôsobujú reálny pohyb zemského povrchu, a preto sú nebezpečné.
Existuje však ešte tretí druh seizmických vĺn: tie majú oveľa nižšiu frekvenciu a prichádzajú ako posledné. "Ak je pôvodné zemetrasenie silné, sú schopné obehnúť zemeguľu niekoľkokrát a 'rozvibrovať' ju ako zvon," vysvetlil seizmológ Stephen Hicks z University of Southampton. A podobne vyzerali aj záhadné signály z Mayotte.
Otrasy naposledy v máji
Má to však jeden veľký háčik: takým vlnám bežne predchádza zemetrasenie, ktoré zaznamenajú prinajmenšom prístroje. Ostrov Mayotte sa pritom naposledy zachvel v polovici mája. Na druhú stranu to boli najsilnejšie zaznamenané otrasy v histórii ostrova - dosahovali 5,8 stupňa Richterovej škály.
Zemetrasenie malo navyše až podozrivo čistú frekvenciu. Väčšina zemetrasení vysiela viac vĺn o rôznych frekvenciách. Signál z Mayotte bol oproti tomu úplne čistý: dvadsať minút dlhé chvenie spôsoboval len jeden typ seizmickej vlny, ktorá znovu prichádzala vždy presne po sedemnástich sekundách.
"Tie vlny sú až príliš pekné. Veľmi dokonalé na to, aby ich vytvorila príroda," zavtipkovala vulkanologička Helen Robinsonová z glasgowskej univerzity. Vzápätí však dodala, že neexistuje žiadny umelý zdroj, ktorý by ich mohol mať na svedomí.
Tajomstvo miesta, kde sa zlomil superkontinent
Epicentrum podivného signálu sa zrejme nenachádza priamo na ostrove Mayotte, ale vytvára ho pohyb magmy v niekoľkokilometrovej vzdialenosti od pobrežia - a hlavne stovky až tisíce metrov pod hladinou mora. "To miesto je na hrane našich (geologických) máp. Je veľa vecí, ktoré o ňom nevieme," upozornil riaditeľ jednotky pre výskum seizmických rizík Nicolas Taillefer z Francúzskeho geologického výskumu.
Oblasť je totiž extrémne komplikovaná: okrem toho, že sa tu zbiehajú oceánske a pevninské dosky, ide o miesto zlomu superkontinentu Gondwana, ktorá sa postupne rozpadala v prvohorách a druhohorách.
"To, že to nevieme vysvetliť, nemusí nakoniec znamenať, že ide o niečo exotické," poznamenal Ekström. Seizmológovia sa najviac prikláňajú k variantu, že novembrové záchvevy súvisia s tými májovými, ale že ide o takzvané pomalé zemetrasenie: tenzia sa uvoľňuje pozvoľna v priebehu hodín či dní. Podobné zemetrasenia môžu prichádzať pri otrasoch alebo zmršťovaní stropu magmatického krbu hlboko pod povrchom.
Vedci majú aj hypotézu o tom, prečo sú signály tak podivne pravidelné. "Môžu to ovplyvňovať skaly a usadeniny okolo. Okolité geologické podmienky ostatné vplyvy tlmí a nechajú preniknúť len jediný vlnový signál," uviedol podľa portálu National Geographic seizmológ Anthony Lomax. Odborníci však žiadne závery nerobia a "dozvuky neexistujúceho zemetrasenia" zatiaľ zostávajú záhadou. "Je veľmi zložité povedať, či sú kohokoľvek teórie pravdivé, alebo aspoň trochu relevantné, až kým nezistíme viac," doplnila Robinsonová.