Nová štúdia: Topenie permafrostu v Arktíde ohrozuje celý svet

Topenie večne zamrznutej pôdy v Arktíde, ktoré môže uvoľniť obrovské množstvo skleníkových plynov, ohrozuje nielen miestnu infraštruktúru, ale aj celú planétu.

Podľa agentúry AFP to vyplýva z novej štúdie, ktorú tento týždeň zverejnil odborný časopis Nature. Permafrost, ktorý bežne ani v lete nerozmŕza, pokrýva tridsať miliónov kilometrov štvorcových planéty, z toho približne polovicu v Arktíde.

Teplota sa zvyšuje rýchlejšie

Obsahuje dvojnásobok množstva oxidu uhličitého, než ktoré je v atmosfére, a trojnásobok množstva, ktoré sa do vzduchu dostalo od roku 1850 kvôli ľudskej činnosti.

Teplota sa v Arktíde kvôli zmene klímy zvyšuje rýchlejšie ako vo zvyšku sveta, a to o dva až tri stupne Celzia v porovnaní s teplotou pred priemyselnou revolúciou.

Odborníci v regióne tiež zaznamenali množstvo meteorologických anomálií. Večne zamrznutá pôda, ktorá má z definície najmenej po dobu dvoch rokov teplotu nula stupňov Celzia a menej, zaznamenala v rokoch 2007 až 2016 zvýšenie teploty v priemere o 0,4 stupňa Celzia.

Rastúce teploty permafrostu "vyvolávajú obavy z rýchleho topenia a potenciálneho uvoľňovania oxidu uhličitého", uviedla autorka štúdie Kimberley Minerová, ktorá pracuje v Laboratóriu tryskového pohonu (JPL) americkej vesmírnej agentúry NASA.

Najnovšia štúdia

Podľa štúdie dôjde do roku 2100 k strate približne štyroch miliónov kilometrov štvorcových večne zamrznutej pôdy, a to aj v prípade, že sa podarí zastaviť globálne otepľovanie.

Výskum uvádza, že úlohu budú hrať aj požiare. Počet týchto nekontrolovateľných živlov by mohlo do polovice storočia vzrásť o 130 až 350 percent, čím by sa z večne zamrznutej pôdy uvoľňovalo stále viac oxidu uhličitého.

Podľa ďalšej štúdie vedenej Janom Hjortom, výskumníkom z fínskej univerzity v Oule, je bezprostredne ohrozených takmer 70 percent ciest, potrubí, miest a tovární postavených na večne zamrznutej pôde. Zvlášť ohrozené je Rusko. Takmer polovica ropných a plynových polí v ruskej Arktíde sa nachádza v oblastiach permafrostu.

V roku 2020 pri ruskom meste Norilsk uniklo kvôli roztápajúcemu sa permafrostu z nádrže tepelnej elektrárne vyše 21-tisíc ton nafty a mazivá, ktoré sa dostali do niekoľkých riek a do jazera.

Poznatky o permafroste

Cesty a ropovody sú ohrozené topením večne zamrznutej pôdy aj v Severnej Amerike. Napriek tomu, že vedecké poznatky o permafroste sú stále hlbšie, zostávajú nezodpovedané niektoré otázky, vrátane toho, koľko oxidu uhličitého sa môže uvoľniť.

Podľa Minerovej a jej kolegov nie je topenie permafrostu dostatočne zohľadnené v modeloch globálneho otepľovania. Nie je tiež jasné, či topenie povedie k zalesneniu arktickej oblasti, kde budú rastliny schopné absorbovať uvoľnený oxid uhličitý, alebo k vysušeniu oblasti s častejšími požiarmi.