Môže spôsobiť astmu, trombózu či infarkt. Čo podľa vedcov zmierňuje účinky smogu?

Astma, bronchitída, pravdepodobnosť vzniku rakoviny pľúc. To sú najznámejšie škody, ktoré spôsobuje znečistenie životného prostredia. Tie sa neobmedzujú na pľúca, ale postihujú aj ďalšie orgány vrátane kardiocirkulačního systému. Vedecké štúdie tiež preukázali, že smog narúša DNA človeka až do tej miery, že sa objavuje infarkt, ischemická choroba srdca, srdcová arytmia, trombóza a artróza, píše taliansky denník Corriere della Sera.

Dlhý zoznam nebezpečnej súvislosti medzi vzduchom, ktorý dýchame, a chorobami tým nekončí. "Vedecký výskum ukázal, že smog zvyšuje množstvo chorôb, ktoré sú dnes najviac rozšírené," hovorí Sergio Harari z nemocnice svätého Jozefa v Miláne. "Menej známe sú riziká pre tehotné ženy: znečistenie ovzdušia vedie k nižšej pôrodnej váhe," dodáva.

K tomu je potrebné pripočítať škodlivé účinky znečisteného ovzdušia na deti, ktoré sú k nezdravému povetria citlivejšie. "Napríklad novorodenci dýchajú dvakrát viac vzduchu ako dospelí, ale eliminácia toxických látok je u tých najmenších menej účinná, a preto sú aj škody na vyvíjajúcom sa organizme väčšie. Rôzne štúdie preukázali, že kapacita pľúc a ich vývoj u detí sú ovplyvnené koncentráciou jemných prachových častíc PM2,5," uvádza Harari.

Čo teda môžeme robiť? "Významná pomoc pri zmierňovaní účinkov smogu môže prísť od rastlín, pestovaných či už vonku alebo doma," zdôrazňuje vedecký riaditeľ milánskej polikliniky Pier Mannuccio Mannucci. "Nedávne štúdie presvedčivo dokazujú, že bývanie a práca v zónach bohatých na zeleň znižuje úmrtnosť všeobecne, zvlášť potom na rakovinu a srdcové a pľúcne choroby," uvádza.

A nielen to. Vegetácia v meste má pozitívny vplyv na dušu, znižuje stres a prejavy chronickej únavy a v dôsledku toho prospieva tiež osobám, ktoré trpia úzkosťou a depresiami.

Brečtan, fikus, gerbera
Tieto údaje nemožno podceňovať aj vzhľadom na to, že dnes 55 percent svetovej populácie žije v meste a jeho okolí a že do roku 2050 to podľa odhadov bude 73 percent, pripomína Harari. "Urbanizácia išla doteraz ruka v ruke s dramatickou redukciou množstva a kvality zelených zón. Dnes však údaje o zdraví jasne ukazujú, že je potrebné túto tendenciu zvrátiť," hovorí.

Antismogový potenciál stromu v jeho životnom cykle závisí predovšetkým od druhu. Preto je potrebné vysádzať určité druhy stromov podľa toho, akého druhu je znečistenie v tej či onej oblasti. To isté platí o rastlinách v uzavretom priestore: brečtan, fikus, gerbera a dracéna sú účinnými zbraňami proti formaldehydu, benzénu, xylénu, toluénu a amoniaku, teda hlavným látkam prítomným v domoch a úradoch.

"Bolo tiež preukázané, že deti, ktoré chodia do školy v zelených zónach majú lepšie výsledky v učení v porovnaní s rovnako starými žiakmi, ktorí žijú v oblastiach bez stromov. Rastliny sú veľmi úspornou formou boja proti smogu," zdôrazňuje Mannucci.

Americké ministerstvá poľnohospodárstva a práce vypracovala softvér, ktorý umožňuje vypočítať množstvo znečisťujúcich látok, ktoré z atmosféry stiahnu rastliny, a ekonomický prínos rastlín. Španielski vedci s použitím tohto systému vypočítali, že v Barcelone stromy a kroviny za jeden rok pohltia viac ako 306 ton plynov a častíc, čím sa ušetrí viac ako 1,1 milióna eur.

Na základe stoviek štúdií vedci dospeli k dlhému zoznamu pozitív: rastliny v meste znižujú stres a zvyšujú fyzickú aktivitu, prospievajú sociálnym vzťahom, znižujú hlučnosť, zaisťujú vlhkosť a znižujú nadmieru tepla. Tisíce ľudí zapojených do výskumu tiež uvádzali, že znižujú úzkosť a zmierňujú depresie. V zónach veľmi bohatých na zeleň boli registrované nižšie počty obéznych, menší výskyt kardiovaskulárnych chorôb a nádorov a celkovo nižšia úmrtnosť. Bola tu tiež vyššia pôrodnosť a novorodenci boli zdravší.