Nový výskum ukazuje desivú prispôsobivosť ľudských bytostí 21. storočia: tvárou v tvár bezprecedentnej klimatickej zmene považujeme teploty počasia za normálne a neuvedomujeme si, aké skutočne zlé to je, uvádza Science Alert.
Pre tento jav existuje slávne podobenstvo, ktoré je rovnako desivé. Takzvaný efekt variacej sa žaby je teória o tom, že žaba, ponorená do postupne sa ohrievajúcej vody, si túto zmenu nevšimne, dokonca aj keď sa tým doslova uvarí zaživa. Súčasní vedci to vyjadrujú ako metaforu spôsobu, akým sa ľudia bez rozptýlenia plavia do hrozivo vyzerajúcej budúcnosti nezvratnej klimatickej zmeny.
"Toto je skutočný efekt variacej sa žaby," hovorí klimatologička Frances C. Mooreová z University of California. "Zdá sa, že ľudia sú zvykajú na zmeny, ktorým by sa radšej mali vyhnúť. Ale len preto, že o tom nehovoria, neznamená, že sa to nezhoršuje."
Mooreová a jej tím preskúmali od marca 2014 do novembra 2016 viac ako dve miliardy geografických tweetov, merali sentiment vo verejných príspevkoch o počasí a porovnali ich s lokalizovanými teplotami a porovnali ich so základným odkazom na údaje o počasí z roku 1981 1990. V podstate hľadali, ako ľudia reagovali na významné zmeny v lokálnych klimatických podmienkach, aby určili, aké druhy počasia ľudia považujú za normálne alebo nezvyčajné.
Tím zistil, že ľudia vo všeobecnosti pravdepodobnejšie tweetovali o počasí, ak bolo nezvyčajné v období, v ktorom žili - napríklad teplé podmienky v zime alebo chladné teploty v lete. Ale táto neprekvapujúca tendencia závisí aj od minulých skúseností, pokiaľ ide o spomienky ľudí na počasie v posledných rokoch - a vo svete, ktorý sa stále častejšie stáva teplejším, v skutočnosti vnímame toto extrémne počasie menej (rovnako ako tá žaba).
"Teploty, ktoré sa na začiatku považovali za pozoruhodné, sa rýchlo stali nepostrádateľnými pri opakovanom vystavení počas zhruba päťročného časového obdobia," píšu autori v príspevku.
Nebezpečenstvo spočíva v tom, že zatiaľ čo klimatická zmena je šokujúca a extrémna, naša skúsenosť s počasím, ktoré produkuje, je subjektívna - a naša schopnosť hodnotiť "bežné" počasie vyzerá byť založená na predpokladanom referenčnom bode, ako je počasie pred dvoma až ôsmimi rokmi.
Štúdia samozrejme analyzovala len to, čo uverejňovali ľudia na Twitteri, a nie to, čo si ďalší ľudia na celom svete nutne mysleli o počasí v ktoromkoľvek danom čase, čo je obmedzenie, ktoré si treba uvedomiť.
Ale v rozsahu, v akom výskum odzrkadľuje všeobecné klimatické sentimenty, neschopnosť pochopiť, aké je "normálne" počasie, by mohlo pre vedcov a vlády sťažiť nájdenie postupov, ktoré by riešili klimatickú zmenu. Je to preto, že ľudia sú stále zvyknutí na drsné, neobvyklé počasie bez toho, aby si to dokonca uvedomovali. "Existuje riziko, že budeme rýchlo normalizovať podmienky, ktoré nechceme normalizovať," hovorí Mooreová.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
