Článok nazvaný Deep Adaptation: A Map for Navigating Climate Tragedy získal na popularite iste aj vďaka nezvyčajne zábavnej forme, ktorou je napísaný. "Celá ľudská rasa bude hrať ruskú ruletu s dvoma nabitými guľkami," tvrdí v ňom podľa serveru Lidovky.cz napríklad autor, profesor Jem Bendell, ktorý prednáša o udržateľnom rozvoji na univerzite v Cumbrii. Záujem čitateľov však budí predovšetkým otrasné posolstvo textu, podľa ktorého už je príliš neskoro na to zabrániť ekologickej katastrofe. Skorý kolaps spoločnosti tak, ako ju poznáme, je podľa Bendella neodvratný. A dôjsť by k nemu malo zhruba za desať rokov.
Bendell napísal článok po ročnej pauze od učenia, počas ktorého sa snažil hlbšie porozumieť novým poznatkom z ekológie. "Existujú dôkazy o tom, že nás čakajú deštruktívne, nekontrolovateľné klimatické zmeny, ktoré prinesú hladovanie, ničenie, migráciu, choroby a vojnu. Správanie, na ktoré sme zvyknutí - a ktoré nazývame civilizovanosťou - môže tiež degradovať," tvrdí vo svojej štúdii. Podľa Bendella je na čase priznať si, že je neskoro na to, aby ľudstvo globálnu katastrofu odvrátilo.
Nedostatok potravy, vymieranie druhov a topenie ľadovcov
Medzi dôkazy, ktoré Bendell predkladá, patrí globálne otepľovanie. Sedemnásť z osemnástich najteplejších rokov na planéte prišlo po roku 2000. Situáciu by malo zhoršiť aj roztopenie ľadovcov v arktických oblastiach a čoskoro by malo dôjsť aj k ďalšiemu hromadnému vyhynutiu niekoľkých živočíšnych druhov.
S Bendellovými závermi do určitej miery súhlasí aj Erik Buitenhuis z britského Centra pre výskum klimatických zmien Tyndall. "Myslím si, že kolaps spoločnosti je skutočne nevyhnutný, ale tento proces bude trvať skôr niekoľko desaťročí či storočí," povedal serveru Vice. Článku pritakáva aj ďalší akademik, Rupert Read z Univerzity vo východnom Anglicku. Má však za to, že s katastrofou nemožno stopercentne počítať. "Bolo by trúfalé myslieť si, že poznáme budúcnosť. Deep Adaptation nám skôr hovorí - čo máme robiť, keď je kolaps niečím, na čo by sme sa mali reálne pripravovať?" vysvetľuje Read.
Podľa samotného autora je text skôr než proroctvom filozofickým dielom. "Čím dlhšie budeme odmietať skutočnosť, že klimatická zmena tu už je a ničí naše životy, tým menej času nám zostane na to, aby sme zmenšili škodu," tvrdí. Jedným z problémov môže byť podľa Bendella nedostatok potravy. Rok 2018, počas ktorého sa v Európe vypestovalo výrazne menej obilia, než sa očakávalo, nebol podľa autora článku výnimkou, ale novo nastoleným trendom. Odporučil by preto vládam, aby si začali robiť zásoby potravín.
Podvýživa a strach z násilnej smrti
"Keď nepôjde elektrina, čoskoro vám prestane tiecť voda z kohútika. Váš prísun jedla a tepla bude závisieť na vašich susedoch. Budete podvyživení. Než zomriete od hladu, budete sa strachovať, že vás niekto zabije," opisuje v článku.
Prípravy na občiansku vojnu ale Bendell nepodporuje. Domnieva sa, že by sa ľudia v prípade katastrofy mali spojiť a kŕmiť sa navzájom. Finančníci zo Silicon Valley, ktorí sa na Novom Zélande pripravujú na apokalypsu, sa podľa neho správajú nezmyselne. "Keď už peniaze nič neznamenajú a ozbrojenci sa snažia nakŕmiť svoje deti, budú sa zaujímať o niečiu ochranu?" pýta sa Bendell v článku.
Masový úspech svojho článku profesor nečakal. Text bol podľa neho určený pre akademickú obec a jeho cieľom bolo upozorniť na to, že je v popretí. "Keď som dával článok na internet, nečakal som, že si ho budú čítať pätnásťroční študenti v Indonézii," hovorí. Text si už stiahlo viac ako 110-tisíc ľudí a Bendella prekvapilo, že je náhle najčastejšou témou na londýnskych večierkoch. Stať pritom v minulosti odmietlo prestížne vedecké periodikum Sustainability Accounting, Management and Policy Journal s tým, že je nutné ju prepracovať. "Nemohol som celý text prepísať a tvrdiť, že kolaps nie je nevyhnutný. Musel som zvoliť iné periodikum," vysvetľuje Bendell, ktorý článok následne publikoval skrz svoj inštitút.
Čitatelia chodia na terapiu a sťahujú sa na vidiek
Deep Adaptation je vo svete akademických statí jedinečným fenoménom, pretože rýchlo nadobudla na popularite i mimo vedeckej bubliny a ľudia po celom svete na ňu reagujú. Tridsaťjedenročný Nathan Savelli z kanadského Hamiltonu po jej prečítaní napríklad upadol do depresie. "Pripadá mi to, akoby mi náhle diagnostikovali nevyliečiteľnú chorobu," hovorí. Savelli sa pridal k terapeutickej skupine, ktorá sa zameriava na zármutok spôsobený klimatickými zmenami.
Problém Deep Adaptation spočíva v tom, že ak čitatelia prijmú jeho obsah, strácajú chuť do života a nevidia dôvod vstať ráno z postele. "Som si vedomý nepríjemných emócií, ktoré spúšťa," uznáva Bendell. "Verím, že keď si tento článok prečítate, zármutok a zúfalstvo sú prirodzené. Ale prečo by to tak nemohlo byť? Všetci nakoniec zomrieme. Život je nestály."
Na druhej strane však Bendellov článok mnohých prinútil, aby zmenili svoj život a neotáľali s plnením svojich snov. Medzi tieto prípady sa radí aj uznávaná akademička Alison Greenová, ktorá opustila britskú Ardenskú univerzitu a odsťahovala sa na vidiek. "Povedala som ľuďom, že odchádzam do hôr. Mám v pláne kúpiť si malú usadlosť a žiť bližšie prírode," uviedla.
Podľa Bendella vyvolal článok veľký ohlas preto, že v ňom boli veci prvýkrát povedané na rovinu. "Žijeme zjavne v popretí. Je na čase toto tabu prelomiť a začať seriózne debaty o tom, čo teraz budeme robiť," hovorí.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
