Albert Einstein sa narodil pred 140 rokmi. Iba vesmír a hlúposť sú večné, tvrdil

Autor slávnej teórie relativity, ktorý nechápal, ako je možné, že ho majú všetci radi, aj keď mu nikto nerozumie, sa stal jednou z ikon 20. storočia.

Prvé tri revolučné vedecké práce vytvoril Einstein už v "zázračnom" roku 1905, Nobelovu cenu za fyziku však získal až o 16 rokov neskôr za vysvetlenie takzvaného fotoelektrického javu. Vo svojom živote si vedec s povestnou hrivou bielych vlasov pripúšťal jedinú chybu - že podporil a svojimi objavmi umožnil vývoj jadrovej bomby. Na jej zostrojení sa priamo nepodieľal, o to väčší však mal strach z jej dôsledkov pre ľudstvo.

Einstein, ktorý tvrdil, že len dve veci sú večné, vesmír a ľudská hlúposť, bol veľký humanista. Bojoval proti nacistickej aj komunistickej diktatúre, okrem iného protestoval proti procesu s Miladou Horákovou. Čechy a Prahu poznal dobre z rokov 1911 až 1912, keď tu prvýkrát získal titul riadneho profesora teoretickej fyziky. V americkom Princetone pôsobil až do svojej smrti 18. apríla 1955.

Zverejnili rukopisy

Hebrejská univerzita v Jeruzaleme pred týždňom v stredu predstavila verejnosti jeho 110 strán rukopisovDokumenty predstavili na tlačovej konferencii Hebrejskej univerzity, ktorú Einstein zakladal. Rukopisy, z ktorých väčšina zatiaľ nebola zverejnená, obsahujú osobné aj vedecké úvahy, pričom väčšia časť pochádza z rokov 1944 až 1948.

Sú medzi nimi aj štyri listy, ktoré Einstein adresoval svojmu dlhoročnému priateľovi a kolegovi Michelovi Bessovi. Tri z týchto listov, napísaných v roku 1916, sa týkajú "skvelej myšlienky", ktorú mal Einstein o absorpcii a emisii svetla atómami, píše sa v tlačovom vyhlásení univerzity. Táto myšlienka sa neskôr stala základom laserovej technológie.

Rukopisy tiež obsahujú nepublikovaný dodatok k vedeckému článku o jednotnej teórii, ktorý Einstein predložil Pruskej akadémii vied v roku 1930. Fyzik venoval posledných 20 rokov svojho života snahe o zjednotenie síl prírody do jednej teórie, uviedol pre DPA profesor Hanoch Gutfreund, riaditeľ Einsteinovho archívu. Rukopisy pritom označil za "typické pre jeho kreatívnu myseľ".

Znepokojený situáciou v Európe

Listy taktiež odkrývajú Einsteinove pocity, čo sa týka politickej klímy v Európe, keďže bol židom, ktorý vyrastal v Nemecku. V liste, ktorý poslal z USA svojmu synovi Hansovi Albertovi do Švajčiarska, vyslovil znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v Európe a rozmachom nacistickej strany v Nemecku. Vyjadril však opatrnú nádej na postupné zlepšovanie vývoja v Nemecku.

Einstein odišiel z Nemecka tesne predtým, ako sa Adolf Hitler dostal v roku 1933 k moci. Zriekol sa nemeckého občianstva a presťahoval sa do Spojených štátov, kde mu udelili v roku 1940 občianstvo. V roku 1952 mu ponúkli post izraelského prezidenta, ale odmietol to.

Svoje spojenie so židovským národom opisoval ako pevné a odkázal svoje osobné a vedecké písomnosti Hebrejskej univerzite, čo viedlo k založeniu archívu Alberta Einsteina.

V archíve je 80-tisíc verejne prístupných rukopisov, medziiným korešpondencia, fotografie či materiály týkajúce sa jeho vedeckej a verejnej aktivity a súkromia. Nové rukopisy získal archív ako filantropický dar od chicagskej Crown-Goodman Family Foundation. Boli zakúpené od súkromného zberateľa v meste Chapell Hill v štáte Severná Karolína.