Smrť takmer 55 miliónov ľudí spôsobilo násilie zo strany Európanov, ale aj rôzne choroby, ktoré kolonizátori na novoobjavený kontinent priviezli - napríklad kiahne, osýpky či chrípka. Štúdia tiež podľa serveru Lidovky.cz ukazuje, že tento výrazný pokles populácie nasledovalo ochladenie klímy.
Pred Kolumbovými príjazdom žilo v Amerike viac ako 60 miliónov ľudí. O storočie neskôr počet domorodých obyvateľov klesol na takmer 6 miliónov. S Európanov dorazila nielen vojna a hladomor, ale aj choroby, ktoré zdecimovali miestnu populáciu. Nová štúdia zverejnená vo vedeckom magazíne Quarternary Science Reviews odhaľuje, že pokles populácie bol vtedy natoľko výrazný, že spôsobil tzv. "Malú dobu ľadovú" - obdobie globálneho ochladzovania od šestnásteho do polovice devätnásteho storočia.
Podľa vedcov z londýnskej University College zostalo po výraznom poklese populácie mnoho opustenej poľnohospodárskej pôdy. Na neobhospodarovanej pôde začali rásť stromy a rastliny, ktoré absorbovali väčšie množstvo oxidu uhličitého a ukladali ho do zeme. Z atmosféry tak začali miznúť skleníkové plyny, čo viedlo k priemernému zníženiu teploty o 0,15 stupňa Celzia.
Klimatická zmena prišla pred fosílnymi palivami
Experti zvyčajne považujú za začiatok klimatických zmien, spôsobených človekom, priemyselnú revolúciu. Podľa nových poznatkov sa však počiatok klimatických zmien datuje o 250 rokov skôr. "Ľudia menili klímu už predtým, než začali spaľovať fosílne palivá," povedal autor štúdie Alexander Koch pre server Business Insider. "Spaľovanie fosílnych palív následne situáciu len vyhrotilo."
Vedci dlho nedokázali presne definovať počet obetí kolonizácie v Severnej, Strednej a Južnej Amerike. Údaje o tom, koľko ľudí tu žilo pred rokom 1492, totiž neexistovali. Pre odhad počtu obyvateľov výskumníci zvyčajne využívajú kombináciu priameho svedectva Európanov a záznamov o daniach vyberaných kolonizátormi.
Žiadna z týchto metód však nie je presná. Pri prvej z nich hrozí preháňanie, pretože raní kolonizátori chceli pred európskymi mecenášmi prezentovať bohatstvo novo objaveného kontinentu. V druhom prípade zase môžu byť čísla nižšie, pretože sa prvé poplatky začali vyberať až po značnom počiatočnom úbytku obyvateľstva.
V novej štúdii preto použili inú metódu. Vedci rozdelili Severnú a Južnú Ameriku na 119 regiónov a prešli všetky publikované odhady pôvodnej populácie v každom z nich. Potom dospeli k názoru, že pred prvým kontaktom s Európanmi žilo v Amerike 60,5 milióna ľudí.
Zahynulo 10 percent svetovej populácie
Po tom, čo Koch a jeho kolegovia porovnali získané údaje, prišli k záveru, že medzi rokmi 1492 a 1600 zahynulo 90 percent domorodého amerického obyvateľstva, približne 55 miliónov ľudí. Toto číslo predstavovalo asi 10 percent celkovej svetovej populácie – teda väčší podiel, než je v súčasnosti súčet všetkých obyvateľov New Yorku, Londýna, Paríža, Tokia a Pekingu.
S použitím týchto údajov a odhadom, koľko pôdy zhruba pripadalo na človeka, dospeli autori k záveru, že domorodé obyvateľstvo obhospodarovalo pred príchodom Európanov asi 62 miliónov hektárov pôdy. S poklesom počtu obyvateľstva sa toto číslo do roku 1600 tiež znížilo zhruba o 90 percent na 6 miliónov hektárov.
Postupom času začali na bývalej poľnohospodárskej pôde rásť stromy a rastliny, ktoré z atmosféry absorbovali väčšie množstvo oxidu uhličitého. Oxid uhličitý uchováva teplo v atmosfére planéty, stromy a rastliny ho však prijímajú v rámci fotosyntézy. Keď teda bola pôda v Severnej a Južnej Amerike znovu zalesnená, množstvo oxidu uhličitého v atmosfére kleslo. To dokazuje aj zväčšenie antarktických ľadovcov, ku ktorému došlo počas takzvanej malej doby ľadovej na konci 16. a počas 17. storočia.
Nie všetci s výskumom súhlasia
Nie všetci vedci však s Kochovými závermi súhlasia. "Výskumníci tento prípad pravdepodobne preceňujú," myslí si Joerg Schaefer zo zemskej observatória Lamont-Doherty pri Kolumbijskej univerzite. "Som si absolútne istý, že táto štúdia nevysvetľuje príčinu úbytku oxidu uhličitého a zmenu teploty v tomto období."
Podľa Kocha mohol byť úbytok oxidu uhličitého spôsobený aj inými prírodnými faktormi, napríklad sopečnými erupciami či zmenami solárnej aktivity. S kolegami však dospel k záveru, že zhruba 50 percent úbytku oxidu uhličitého v atmosfére skutočne zapríčinil pokles americkej populácie. Tieto poznatky podľa neho dokazujú, že ľudstvo podceňuje dĺžku obdobia, počas ktorého jeho aktivita ovplyvňuje klímu na Zemi.
Autori štúdie však tiež upozorňujú na to, že ak by k podobnému zalesneniu došlo dnes, súčasnú úroveň globálneho otepľovania by to nezmiernilo. Pokles množstva oxidu uhličitého v atmosfére, ktoré nastalo v 17. storočí, by podľa Kocha vyrovnal iba tri roky emisií z fosílnych palív.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
