Topiaci sa ľad ukrýva rádioaktívne častice z Černobylu. Je to časovaná bomba, varujú vedci

Medzinárodný tím vedcov študoval jadrový spad po celom svete. Skúmali prítomnosť tohto rádioaktívneho materiálu naprieč ľadovými sedimentmi v ľadovcoch v Arktíde, na Islande, v Alpách, na Kaukaze, v Britskej Kolumbii a v Antarktíde. Ukázalo sa, že na všetkých 17 skúmaných miestach číha rádioaktívny materiál, informuje Fox News.

Ešte horšie je, že koncentrácie sú najmenej 10-krát vyššie ako hladiny niekde inde. "Sú to jedny z najvyšších úrovní, ktoré vidíte v prostredí mimo jadrových vylúčených zón," povedala Caroline Clasonová z University of Plymouth.

Väčšina jadrových spadov padá späť na zem ako kyslý dážď, ktorý sa zvyčajne absorbuje do zeme. Ale v chladnejších podnebiach môže rádioaktívny materiál padať ako sneh a usadiť sa v ľade, kde tvorí ťažší sediment. 

Veľké jadrové incidenty, ako napríklad katastrofa v Černobyle z roku 1986, môžu šíriť rádioaktívny materiál po celom svete. "Rádioaktívne častice sú veľmi ľahké, takže keď sa dostanú do atmosféry, môžu sa presúvať veľmi dlho. "Keď padá ako dážď, zmyje sa a je to jednorazová udalosť. Ale ako sneh zostane v ľade po celé desaťročia," vysvetlila Clasonová.

Jej tím tiež odhalil nejaký spad z havárie japonskej jadrovej havárie vo Fukušime z roku 2011 a významné množstvo spadu z testovania jadrových zbraní. "Hovoríme o testovaní zbraní z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov," povedala Clasonová. S nárastom globálnych teplôt rastie riziko, že tento jadrový spad bude opäť vypustený do sveta.

Mohlo by to potenciálne kontaminovať dodávky potravín a vody, hoci štúdia sa nezameriavala na vplyv. Takže v súčasnosti nie je možné povedať, do akej miery sú roztopením sa rádioaktívnych ľadovcov ohrozené ľudské životy. Vieme však, že rádioaktívne materiály číhajúce na ľade sú veľmi nebezpečné.

Jedným z takýchto materiálov je Amerícium, rádioaktívny zvyšok produkovaný pri rozklade plutónia. "Amerícium je rozpustnejšie v životnom prostredí a je silnejším zdrojom alfa žiarenia. Tieto materiály sú produktom toho, čo sme vypustili do atmosféry. Je to dôkaz, že náš jadrový odkaz ešte nezmizol a stále je tam," uviedla Clasonová.