Himalájske ľadovce sa rýchlo topia, odhalili staré špionážne zábery

Ázijské pohoria s najvyššou horou sveta Mount Everestom od roku 2000 strácajú svoju ľadovú pokrývku tempom jedno percento ročne. "Množstvo (strateného) ľadu je desivé, ale čo je ešte desivejšie, je tempo topenia," povedal glaciológ Josh Maurer z Kolumbijskej univerzity, hlavný autor štúdie.

Himaláje sú vďaka svojej bielej pokrývke považované za zemský "tretí pól". V súčasnosti majú už ale len 72 percent množstvo ľadu z roku 1975. Podľa štúdie navyše každoročne stratia 7,5 miliárd ton ľadu, čo je znateľne viac v porovnaní so 3,9 miliardami ročných strát v rokoch 1975 až 2000.

Topenie himalájskych ľadovcov neprispieva k zvyšovaniu hladiny oceánov, pretože v pomere s odmrazovaním v Grónsku a Antarktíde je ničotné. Strata ľadu však znamená budúcu nestabilitu dodávok vody - ako jej prebytky, tak nedostatky - pre milióny ľudí v regióne, ktorí závisia na elektrine vyrobenej vo vodných elektrárňach, poľnohospodárstve či zásobovaní pitnou vodou, povedal spoluautor štúdie, profesor geochemie Jörg Schäfer.

Vedci postrádali potrebné dáta o ľade v Himalájach do tej doby, než Maurer objavil kedysi utajované 3D snímky urobené za studenej vojny americkými špionážnymi satelitmi. Tieto fotografie Maurerovi pomohli vypočítať, koľko ľadu mali Himaláje v roku 1975. Výsledok potom porovnal s dátami získanými zo snímkovania v rokoch 2000 a 2016.

Doterajší výskum sa sústredil na jednotlivé himalájske ľadovce a väčšinou len v krátkom období. Táto štúdia však ako prvá ponúka ucelený obrázok zmien na 650 himalájskych ľadovcoch za celé desaťročia, povedal Schäfer.¨

Vinník? Teplota
Vedci po mnoho rokov skúmali možné príčiny topenia ľadovcov, ako napríklad znečistenie ovzdušia či zmeny v úhrne zrážok. S použitím dát za dlhé obdobie sa však tímu podarilo nájsť hlavného vinníka: "Je jasné, že je to teplota. Čokoľvek ďalšie nemá príliš vplyv," dodal Schäfer.

Odborník na klímu z Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Josh Willis, ktorý sa na štúdii nepodieľal, uviedol, že štúdia poskytla dôležité potvrdenie toho, čo vedci tušili a čo ukazovali doterajšie modely. "Ako vedec je pekné počuť, že sme mali pravdu, avšak je trochu desivé počuť, že sme mali pravdu z pohľadu normálneho občana," povedal Willis.

Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.