Vedci prvýkrát odfotili "strašidelnú akciu na diaľku", ktorej Einstein nemohol uveriť

Je to podstate podobné, ako nedávno zverejnené prvé fotky čiernej diery. Takmer nič z nich nespoznáte. Napriek tomu dva rozmazané šedivé polmesiace na čiernom pozadí znamenajú pre vedecké poznanie ľudstva zásadný prelom. Vidno ich na snímke, ktorú nasnímali fyzici z univerzity v škótskom Glasgowe, a ktorá prvýkrát v histórii zachytila kvantové previazanie dvoch častíc. Uvádzajú to Lidovky.cz.

Smrteľník nepobozkaný vyššou formou fyziky, než je tá stredoškolská sa určite pýta, prečo je taká fotka vlastne podstatná. Jav nazývaný kvantové previazanie totiž vedci zatiaľ poznali len z výpočtov, overenú už mali dokonca aj jeho existenciu.

Počas tohto mýtického deja, ktorý slávny Albert Einstein označil za "strašidelnou akciou na diaľku", spolu interagujú dve častice (v tomto prípade svetelné častice fotóny) tak tesne, že medzi nimi vznikne istý druh puta. V jeden moment akoby dokonca splynuli v jednu.

To spôsobí, že sa oba fotóny navzájom ovplyvňujú aj potom, čo sa od seba vzdialia na ľubovoľnú vzdialenosť, odtiaľ práve Einsteinov citát. Práve jav, na ktorom okrem iného stavia aj kvantová mechanika, nabúrava jednu z konštánt Einsteinovej teórie relativity.

K reakcii medzi previazanými časticami dochádza bez ohľadu na ich vzdialenosť takmer okamžite, teda dokonca rýchlejšie ako rýchlosťou svetla. To je podľa teórie relativity nemožné.

"Elegantná demonštrácia základnej povahy prírody," opísal Paul-Antoine Moreau z katedry Fyziky a Astronómie glasgowskej univerzity fotku, ktorú s kolegami vydal. "Je to vzrušujúci výsledok, ktorý by mohol byť použitý k rozšíreniu obzorov kvantových výpočtov a viesť k novým typom zobrazovania." Jav našiel svoje praktické uplatnenie práve pri kvantových výpočtoch, ale aj v oblasti šifrovania.

Vedci v Škótsku docielili snímku tak, že vystrelili prúd kvantovo previazaných fotónov z kvantového zdroja svetla. Ten zamierili na "nekonvenčné objekty", ktoré boli tvorené tekutými kryštalickými štruktúrami. Tie mohli vďaka posunom fáz fotónov skrz nich slávnu snímku zaznamenať.