Nástrahy klimatizácie. Kedy môže telu ublížiť?

Rozhovor s infektológom o nástrahách klimatizácie viedli Lidovky.cz.

Ako vlastne na človeka klimatizácia pôsobí?
Veľmi dôležitá pre každého je fyzická aj psychická pohoda, ku ktorej veľmi prispieva správna teplota. Neprimerane vysoká teplota na pracovisku môže byť príčinou zníženej pracovnej výkonnosti. Pri vysokej teplote sa viac potíme, trpíme dehydratáciou, znižuje sa naša schopnosť sústrediť sa, zvyšuje sa hustota krvi, čo prináša väčšie nároky na krvný obeh, zhoršuje sa prekrvenie periférie a mozgu. U starších ľudí rastie riziko infarktu myokardu či mozgovej mŕtvice. S celkovou "nepohodou" je spojený stres, zníženie pracovnej výkonnosti. Zaistenie optimálnej teploty - teda klimatizácie - pre prácu určite nie je pre zamestnávateľa zbytočným výdavkom.

Avšak aj klimatizácia môže pre ľudí predstavovať zdravotné riziká. Ktorá?
Najčastejšie sa jedná o postihnutie dýchacích ciest. Tak napríklad máme klimatizáciu nastavenú príliš agresívne, takže rozdiel teplôt medzi klimatizovanou miestnosťou a vonkajším prostredím je väčší ako sedem až osem stupňov Celzia. A k tomu ešte často, "skokovo" striedame pobyt v klimatizovanom a neklimatizovanom prostredí. Potom nám hrozí postihnutie riasinkového epitelu dýchacích ciest, hromadenie hlienu. Ak je všetko spojené ešte s obmedzeným príjmom tekutín, výraznejšie nám vysychajú sliznice dýchacích ciest. To sa najprv prejaví ako škrabanie v hrdle, bolesť v krku pri prehĺtaní, chrapot.

Také situácie sú tiež nadmernou záťažou na imunitný systém, pri jeho oslabení sa potom objavujú typické letné virózy a angíny. Čelíme tiež zvýšenému riziku, že sa objaví zápal dutín, stredného ucha. V prípade, že vzduch z klimatizácie mieri priamo na človeka, na jeho chrbát, na záhlavie, potom sa dané miesto výraznejšie ochladí, dochádza ku spazmu - kŕču - svalu v podkoží a ku vzniku bolestí. Typické bolesti za krkom a bolesti hlavy sa objavujú pri pobyte v blízkosti nesprávne nastaveného klimatizačného zariadenia.

Keď už je klimatizácia k dispozícii, na čo by človek pri jej využití nemal zabudnúť?
Najdôležitejšie je správne nastavenie teploty, smeru "vydychovaného" vzduchu a pravidelné čistenie filtrov podľa odporúčania výrobcu. Pri použití klimatizácie v aute platí, že by sme ju nemali púšťať ihneď po naštartovaní auta, ale auto najprv "prirodzene" vyvetrať otvorenými okienkami, čím sa obmení vzduch a teplota klesne prirodzene. Až potom by sme mali spustiť klimatizáciu.

Existuje nejaká choroba spojená priamo s klimatizáciou?
Typickou chorobou, ktorá je spojená s klimatizáciou, vzduchotechnikou či rozvody vody, je legionárska choroba, teda legionelóza, ktorá bola prvýkrát popísaná vo Filadelfii, kde sa v roku 1976 pri zjazde legionárov nakazilo touto baktériou viac ako 140 ľudí a mnohé z nich tiež zomreli. Ak sa klimatizácia správne neudržiava, zvýšene "vydychuje" prach, plesne, roztoče a baktérie, ktoré bývajú zodpovedné za rôzne prejavy alergií, infektov dýchacích ciest alebo za bronchiálnu astmu.

Ako by mala vlastne byť klimatizácia teplotne nastavená a prečo?
Rozdiel medzi klimatizovanou miestnosťou a vonkajškom by nemal byť väčší ako päť až osem stupňov Celzia. To znamená, že ak v čase horúčav s teplotami 35 stupňov Celzia vonku v tieni máme nastavenú klimatizáciu doma na "príjemných" 22 stupňov, tak robíme veľkú chybu. Pri väčšom rozdiele teplôt sa zvyšuje riziko vzniku teplotného šoku. Ak budeme vychádzať z agresívnejšie klimatizovanej miestnosti, je dobré sa najprv krátko aklimatizovať napríklad na chodbe bez klimatizácie a až potom vyjsť do horúčavy mimo budovy.

Súčasne je nutné myslieť nielen na správne nastavenú teplotu v miestnosti, ale aj aby sme pracovali v správnej vlhkosti. Klimatizácia vzduch vysušuje. Ideálna vlhkosť v miestnosti je okolo 40 až 50 percent. V sparných dňoch môže byť vlhkosť v panelovom dome dokonca nižšia ako 20 percent. Opäť vysychajú sliznice, ktoré sú potom zraniteľnejšie a citlivejšie voči patogénom. Myslime na doplnenie klimatizácie o zvlhčovače vzduchu, zelené rastliny s veľkými listami, nie teda kaktusy či sukulenty.

Existuje pri klimatizácii nejaká ideálna teplota v zamestnaní, teda pre všetkých?
Každý z nás je individualitou a každý z nás vníma ideálnu teplotu trochu inak. Pre dlhodobú prácu v kancelárii je vhodná teplota medzi 23 a 24 stupňami Celzia. Pozor však na teplotný šok pri opúšťaní klimatizovaných priestorov. Dbajte tiež na správnu "aklimatizáciu" pred odchodom.

Klimatizácia využíva filtre. Čo keď nie sú vyčistené?
Filtre sa majú pravidelne meniť podľa odporúčaní výrobcu danej klimatizácie. Pri zanedbaní výmeny a čistenia filtrov sa zanášajú prachom, v ktorom sa množia roztoče, baktérie a plesne. Ich zvýšená koncentrácia vo "vydychovanom" vzduchu z klimatizácie môže stáť za zvýšeným výskytom alergií, infekcií horných dýchacích ciest, bronchitídy, astmy. V zanedbanej klimatizácii sa tiež môžu vyskytovať baktérie spôsobujúce spomínanú legionelózu.

Vy sám klimatizáciu využívate?
Klimatizáciu v aute, v práci aj na cestách, teda aj v hoteloch využívam, dokáže pobyt spríjemniť.

Aké máte skúsenosti z krajín, kde je klimatizácia nutnosťou?
Pre mňa je ideálne, keď si môžem klimatizáciu nastaviť sám. V niektorých krajinách, ako sú Egypt, Dubaj či ďalšie štáty na Blízkom východe, je klimatizácia nevyhnutnosťou. Ale v mnohých prípadoch je používaná nadmerne a je nastavená aj na viac ako dvadsaťstupňový rozdiel medzi klimatizovaným a neklimatizovanými priestorom.

A klimatizácia v lietadle?
To je dosť široká otázka. Ľudia na svojich cestách do ďalekých destinácií majú často obavy z klimatizácie v lietadle a z možnosti nákazy v lietadle. Všeobecne platí, že aj keď nemáte klimatizáciu príliš v láske, v lietadle ju nad sebou nevypínajte, radšej sa trošku prioblečte. Zapnutá klimatizácia v lietadle urýchľuje a usmerňuje prúdenie vzduchu, naopak vypnutá klimatizácia je najväčším rizikom možnej nákazy bakteriálnym či vírusovým ochorením od spolupasažierov. Obávať sa môžeme meningokokov, chrípky, tuberkulózy, osýpok alebo pneumokokov.