Veľká koralová bariéra sa možno nedá zachrániť, prognózy sú na najnižšej úrovni

Austrálsky úrad pre správu morského parku Veľká koralová bariéra (GBRMPA) vydáva hodnotenie stavu najrozsiahlejšieho koralového systému sveta každých päť rokov. V roku 2014 označil perspektívu systému za zlú, teraz je prognóza ešte o stupeň horšia.

Úrad pritom zdôraznil, že hlavnou hrozbou pre útes nachádzajúci sa pri severovýchodnom pobreží Austrálie sú klimatické zmeny. K zhoršeniu stavu prispieva ale aj nadmerný rybolov, stavebné aktivity na pobreží či vypúšťanie odpadových vôd.

Úrad v správe poukazuje na rozsiahle blednutie koralových kolónií, ktorým boli v rokoch 2016 a 2017 zasiahnuté dve tretiny útesu. Blednutie nastáva, keď sa koraly v dôsledku otepľovania morskej vody začnú zbavovať farebných rias, ktoré im dopravujú výživné látky. Ľahko vyblednuté koraly sa môžu pri poklese teploty vody ešte spamätať, horšie postihnuté "hladujúce" koraly sú náchylnejšie k chorobám a hynú.

Zhoršovanie stavu Veľkej koralovej bariéry má pritom vplyv na miestne komunity a turistický priemysel, pripomína úrad GBRMPA. Obavy z budúcnosti útesu vyjadril už aj v roku 2017 Výbor pre svetové dedičstvo UNESCO. Štvrtková správa austrálskeho vládneho úradu by podľa agentúry AP mohli viesť k tomu, že by UNESCO zaradilo budúci rok Veľkú koralovú bariéru medzi ohrozené pamiatky.

"Je kľúčové pristúpiť k radikálnemu celosvetovému riešeniu klimatických zmien, aby sa spomalilo zhoršovanie stavu ekosystému Veľkej korálovej bariéry a podporila sa jej obnova," konštatuje v správe úrad GBRMPA.

Veľká koralová bariéra, ktorá je od roku 1981 súčasťou svetového prírodného dedičstva UNESCO, lemuje severovýchodné pobrežie Austrálie v dĺžke viac ako 2000 kilometrov. Je to najväčší komplex koralových útvarov na svete a jeden z najväčších magnetov, ktorý láka turistov do Austrálie. Tvoria ho stovky oddelených koralových útesov a ostrovčekov a je domovom 400 druhov koralov, 1500 druhov rýb a 4000 druhov mäkkýšov, píše agentúra Reuters.

Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.