Dnes deti a dospelí na celom svete štrajkujú za dôraznejšie kroky v oblasti zmeny klímy. Môžete sa však pýtať: Je štrajkovanie efektívne? Čo môže skutočne dosiahnuť?
Výskum nedávno uverejnený v časopise Journal of Environmental Psychology, naznačuje, že štrajk môže podporiť psychologické faktory najdôležitejšie v boji proti klimatickej zmene.
Ak sa pýtate, čo môžete ako jednotlivec urobiť preto, aby ste podporili opatrenia proti klimatickej zmene, veľmi dobrým začiatkom je pripojiť sa k štrajku (a požiadať svojich priateľov, rodinu a kolegov, aby prišli s vami), píšu autori výskumu.
Od viery k činu
Tí sa pýtali veľkej vzorky Austrálčanov, ako by boli ochotní osobne konať v oblasti zmeny klímy (napríklad platiť viac za elektrinu), podporovať sociálne zásahy (napríklad využívanie verejných prostriedkov na zľavy pre domácnosti, ktoré inštalujú obnoviteľnú energiu), alebo podniknúť kroky na obhajobu (napr. poslať e-mail vládnym úradníkom, v ktorom ich nabádajú, aby podporovali politiky zmierňovania).
Výskumníci integrovali predchádzajúci výskum, ktorý naznačuje, že na ochote ľudí konať závisí celý rad faktorov. Medzi najdôležitejšie premenné patria sociálno-demografické faktory, množstvo poznatkov súvisiacich s klimatickou zmenou, osobné skúsenosti s extrémnymi poveternostnými udalosťami a morálne hodnoty.
Zistilo sa, že tri najdôležitejšie premenné pri predpovedaní ochoty jednotlivca konať boli ovplyvňovanie, neúčinnosť zmierňovacej reakcie a sociálne normy. Ovplyvňovaním sa myslí to, aká nepríjemná je pre vás zmena podnebia. Negatívnejšie pocity v súvislosti so zmenou klímy súviseli s väčšou ochotou konať - mali by sme sa preto len pokúsiť cítiť sa kvôli zmene klímy horšie? Už vieme, že väčšina Austrálčanov sa obáva klimatickej zmeny a bezmocnosť spojená s ekologickou úzkosťou naznačuje, že ak sa Austrálčania cítia horšie, spôsobí to viac škody ako úžitku.
Druhým najdôležitejším faktorom bola neúčinnosť zmierňovacej reakcie. Tým sa rozumie presvedčenie, že by sme nemali alebo nemôžeme účinne zmierňovať zmenu podnebia, ako sa odráža vo vyhláseniach, ako sú: Akékoľvek správanie, do ktorého sa my ako národ angažujeme v snahe znížiť emisie uhlíka, nebude mať žiadny skutočný rozdiel v znižovaní negatívnych účinkov globálneho otepľovania.
Tento sentiment sa opakuje v častých pripomienkach, že Austrália predstavuje iba 1 percento celosvetových emisií. Tým, že sa domnievame, že nemôžeme mať vplyv, zatiaľ čo pohodlne ignorujeme veľmi vysokú mieru emisií v Austrálii, tieto presvedčenia brzdia zmierňovacie opatrenia. Ako teda prekonáme myšlienku, že to nemôžeme zmeniť?
Jedným zo spôsobov by mohlo byť jednoducho pripomenúť ľuďom, aké efektívne môžu byť kolektívne akcie. Porovnajte napríklad tieto dve tvrdenia:
-
Keby jedna osoba na týždeň znížila svoje používanie televízora o 20 percent, potom by celkovo zabránila uvoľneniu 0,5 kg CO₂ do životného prostredia.
-
Keby 1 000 ľudí týždenne znížilo používanie televízora o 20 percent, celkovo by zabránili uvoľneniu 500 kg CO₂ do životného prostredia.
Nedávny výskum zistil, že druhé vyhlásenie je presvedčivejšie a vedie k väčšiemu environmentálnemu a prosociálnemu konaniu. Tento efekt hovorí o sile školského štrajku. Nemusíte mať pocit, že váš hlas je počuť, ak to robíte sami, ale táto akcia sa stáva oveľa silnejšou, ak ste obklopení desiatkami tisíc ľudí, ktorí robia to isté.
Štúdia zistila, že tretím najdôležitejším faktorom ochoty konať boli sociálne normy. Sociálne normy zachytávajú mieru, v akej ľudia, ktorí sú pre vás dôležití, konajú v oblasti klimatickej zmeny a mieru, do akej si myslíte, že títo ľudia očakávajú, že budete konať v oblasti klimatickej zmeny.
Začiatkom tohto roka sa v prieskume organizácie Lowy Institute zistilo, že Austrálčania považujú klimatickú zmenu za najvyššiu hrozbu pre životne dôležité záujmy Austrálie. Pre mnohých z nás je však ťažké vymyslieť, ako môžu túto hrozbu osobne znížiť. Účasť na školskom štrajku by bola efektívnym začiatkom.
UK, STU a SAV vyzývajú k účasti
Tri najsilnejšie vedecké inštitúcie na Slovensku – Univerzita Komenského (UK) v Bratislave, Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave a Slovenská akadémia vied (SAV) – sa oficiálne pripájajú k globálnemu klimatického štrajku. Ten sa celosvetovo koná od 20. do 27. septembra. Zároveň vyzývajú všetkých študentov, pedagogických a vedeckých zamestnancov a celú verejnosť k účasti na protestnom zhromaždení v piatok 20. septembra v Bratislave od 11.00 na na Šafárikovom námestí.
„Globálny klimatický štrajk môžeme vnímať ako varovanie, ako bytie na poplach. No zároveň ako prejav nádeje a viery, že ešte dokážeme niečo zmeniť. Či už v malom ako každý človek sám, ale aj vo veľkom. Potrebujeme, aby sme ako prvý krok prevzali osobnú zodpovednosť,“ uviedol v pondelok na tlačovej besede rektor STU Miroslav Fikar s tým, že v boji s klimatickými zmenami nie je ešte všetko stratené.
Inštitúcie poukazujú na to, že napriek sústavnému naliehaniu vedeckej obce, hnutí či mimovládnych organizácií neprijali politickí predstavitelia štátov ani po desaťročiach kroky nevyhnutné na riešenie klimatickej krízy na medzinárodnej úrovni. Ich úlohou bude preto okrem iného aj odhaľovať pravdu v systéme konšpiračných teórií.
Demaskovaním niektorých neprávd politikov, ktorí do značnej miery ovplyvňujú verejnú mienku, a odpoveďami podloženými exaktnými, empirickými a verifikovanými faktami chcú postupne zmeniť zmýšľanie ľudí a pohľad na danú vec. Najbližšie napríklad na odborných diskusiách v Aule UK v utorok 24. septembra.
Zodpovednosť za stav planéty
„Ako vzdelávacie a vedecké ustanovizne, ktorých poslaním je prispievať k rozvoju vzdelanosti a vedy, ako aj rozvoju celej spoločnosti, cítime zodpovednosť za stav našej planéty. Rozhodli sme sa preto prispieť k prebudeniu nielen našich študentov a mladých ľudí, ale aj všetkých obyvateľov tejto krajiny,“ poznamenal rektor UK Marek Števček. Zodpovednosť za svoje činy by mal podľa neho však prevziať každý, pretože práve to je prvým krokom k riešeniu.
„Doba kamenná neskončila preto, lebo by sa minuli kamene, ale preto, lebo ľudia vymysleli výrobu bronzu. Myslím si, že nejako podobne to bude s nami a s naším vekom fosílnych palív. Neskončí sa to preto, lebo by sa nám minuli zásoby ropy, ale preto, lebo nájdeme nové, čistejšie zdroje energie a nové ekologické technológie,“ podotkol Fikar. Práve koniec veku fosílnych palív je jednou z vecí, ktoré budú žiadať štrajkujúci počas masových protestov po celom svete.
Ku globálnemu klimatickému štrajku sa pripája taktiež Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ). „Svet a celé ľudstvo sa ocitá v období klimatickej krízy, preto by sme mali znova zobrať našu budúcnosť do našich rúk. Vyzývame, aby sa študenti na Slovensku zastavili v zhone, ktorý panuje na začiatku akademického roka a pridali sa ku klimatickému štrajku,“ vyzval podpredseda ŠRVŠ pre mládež a šport Anton Cvik.
Na zapojenie do klimatického štrajku vyzvali prednedávnom opäť študenti z hnutia Fridays for Future Slovensko. Na Slovensku by sa mali pochody konať okrem Bratislavy aj v Žiline, Košiciach a Banskej Bystrici.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
