Objavili stratený ôsmy kontinent. Skrýva sa tisíc kilometrov pod Európou

Mapa sveta vyzerala pred 240 miliónmi rokov veľmi odlišne. Dnešné kontinenty Zeme boli súčasťou jedného superkontinentu známeho ako Pangea, ktorý sa nakoniec rozdelil na dve prapevniny: Lauráziu na severe a Gondwanu na juhu. Z Laurázie sa potom stala Európa, Ázia a Severná Amerika. Gondwana sa začala rozpadať na menšie kusy, ktoré vytvorili modernú Afriku, Antarktídu, Južnú Ameriku a Austráliu.

Vedci však teraz odhalili osud kontinentu, ktorý pomenovali Veľká Adria. Štúdia uverejnená v Science Direct ukázala, že geologické sily pred 120 až 100 miliónmi rokov pomaly zastrčili tento kontinent o veľkosti Grónska pod dnešnú južnú Európu.

Niektoré časti zostali nad hladinou mora

Aby Douwe van Hinsbergen, hlavný autor štúdie, zistil minulosť Veľkej Adrie, s kolegami strávil desať rokov zhromažďovaním geologických údajov z krajín Európy, severnej Afriky a západnej Ázie.

Prirodzene sa vyskytujúce magnety v zemskej kôre môžu pomôcť vedcom sledovať 240 miliónov rokov staré pohyby tektonických platní. Preto preskúmali magnetické horniny z 2300 starodávnych miest v Stredomorí. Tieto údaje potom použili na vytvorenie počítačových simulácií pohybov zemských tektonických platní pred, počas a po zostupe Veľkej Adrie do zemského plášťa.

Vedci zistili, že skrytý kontinent sa pred 220 miliónmi rokov odtrhol od Afriky, a o 40 miliónov rokov neskôr od Pyrenejského polostrova. Asi pred 140 miliónmi rokov bola Veľká Adria pravdepodobne reťazou súostroví. V tom období zrejme vyzerala ako moderná Zélandia, minikontinent, ktorý je oporou severných a južných ostrovov Nového Zélandu. Iba 7 percent Zélandie je nad hladinou mora.

Zdroj: Douwe van Hinsbergen

​Potom, pred 120 miliónmi až 100 miliónmi rokov, pohyb zemských tektonických platní ponoril Veľkú Adriu do zemského plášťa pod dnešnú južnú Európu. „Najväčšie časti sú teraz v hĺbke 1 500 kilometrov pod Gréckom,“ uviedol van Hinsbergen.

Aj keď sa väčšina Veľkej Adrie skrýva pod vodou v Stredozemí, autori štúdie zistili, že niektoré jej úlomky zostali nad hladinou mora. Nakoniec sa stali súčasťou Talianska, napríklad Turína a Benátok a chorvátskeho regiónu Istria.

Pomoc pri hľadaní cenných ložísk nerastov

Podľa van Hinsbergena môžu rekonštrukcie geologickej histórie našej planéty pomôcť krajinám a spoločnostiam, ktoré sa snažia ťažiť cenné ložiská nerastných surovín. „Kovy, keramika, stavebné materiály, to všetko pochádza z hornín,“ povedal. „Materiály, vďaka ktorým bude váš iPhone fungovať nenájdete tým, že sa prechádzate po lese.“

Geologické rekonštrukcie môžu tiež výskumným pracovníkom lepšie pochopiť, ako sa vytvorili existujúce ložiská nerastných surovín, a kde by mohli byť pochované zvyšné materiály.