Experti OSN: Hladina morí prudko stúpa, treba rýchlo konať

Experti dnes v Monaku v osobitnej správe o oceánoch a kryosféru v dobe zmien klímy uviedli, že hladiny morí teraz stúpajú dvaapolkrát rýchlejšie, než tomu bolo v priemere v rokoch 1900-1990, a síce o 3,66 milimetra ročne.

Hladina svetových oceánov stúpne do konca tohto storočia o jeden meter, ak globálne oteplenie prekročí tri stupne Celzia, ku ktorému svet za súčasnej situácie smeruje. Počas celého 20. storočia pritom hladina oceánov stúpla o 15 centimetrov. V moriach značne ubudne množstvo rýb a hurikány budú silnejšie, ak sa nespomalí tempo globálneho otepľovania, varoval dnes panel. Od roku 1993 sa pritom podľa neho zdvojnásobilo tempo, akým sa otepľujú oceány.

Problém nás všetkých

Tieto zmeny spôsobia škody nielen 71 percentám sveta pokrytým oceánmi a desiatim percentám planéty pokrytým snehom a ľadom; uškodia aj ľuďom, živočíchom, rastlinám, infraštruktúre a globálnej ekonomike, konštatoval Medzivládny panel OSN pre zmeny klímy. Oceány a zaľadnené časti sveta majú veľké problémy, čo znamená, že ich máme aj my,“ povedal jeden z vedúcich autorov štúdie Michael Oppenheimer. Zmeny sa zrýchľujú,“ dodal.

Správa ukazuje, že otepľovanie planéty spôsobené človekom masívne poškodzuje more a ľadové masy. Jedným z alarmujúcich dôsledkov je práve stále rýchlejší vzostup hladiny morí, upozorňujú experti. Iba výrazné zníženie skleníkových plynov, ochrana ekosystémov a uvážlivé zaobchádzanie s prírodnými zdrojmi môžu tento dramatický vývoj ešte zvrátiť.

Podľa tlačovej správy organizácie Greenpeace sú terajšie závery zatiaľ najucelenejším posúdením závažnosti dopadov klimatickej zmeny na oceány a kryosféru, teda oblasti pokrytej ľadom, a potvrdzujú obavy, že vplyvy vypúšťania skleníkových plynov sú väčšie a prichádzajú rýchlejšie, než vedci doteraz predpokladali.

Správa IPCC tiež okrem iného upozorňuje, že ak nezačnú rapídne klesať emisie skleníkových plynov, uvoľnia sa z permafrostu, teda večne zamrznutej pôdy, desiatky až stovky miliárd ton oxidu uhličitého a metánu do atmosféry, čo ešte prehĺbi klimatickú krízu. Arktický a subarktický permafrost pritom najmä vo forme metánu obsahuje 1460 až 1600 gigaton uhlíka, čo je približne dvojnásobok uhlíka, ktorý je aktuálne v atmosfére.

Neodvratný zánik

Rozloha morského ľadu v Arktíde podľa satelitných snímok dosiahla rekordné minimum - je menšia o 2,1 milióna kilometrov štvorcových proti dlhodobému priemeru minimálnej zamrznutej plochy. Strata ľadového príkrovu v Antarktíde sa v rokoch 2007-2016 proti letom 1997-2006 dokonca strojnásobila.

Približne 130 odborníkov z 36 krajín analyzovalo dva roky aktuálne štúdie o oceánoch a ľadových masách a zhrnuli dôsledky zmien klímy na pobrežia a ostrovy, človeka a prírodu. Vedci a diplomati zo 195 štátov IPCC o týchto záveroch v uplynulých piatich dňoch debatovali na konferencii IPCC a v utorok schválili zhrnutie 900-stranovej správy, ktorá bola zverejnená dnes.

Vzostup hladiny spojený s topením ľadu v Antarktíde a Grónsku ohrozí početné pobrežné regióny, malé ostrovné štáty i veľké metropoly ako New York alebo Šanghaj, rovnako ako delty Gangy alebo Mekongu.

Aj keby svet dokázal udržať globálne oteplenie do dvoch stupňov v porovnaní s predindustriálnou érou, ako štáty sľúbili v parížskej dohode, zánik niektorých obcí by bol neodvratný, uviedla agentúra AFP. Aj dnes, pri oteplení o jeden stupeň Celzia, sú už dopady silne citeľné pri búrkach, záplavách, horúčavách a obdobiach sucha.

Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.