Temná energia a planéta pri druhom Slnku. Nobelovku za fyziku majú prelomové objavy evolúcie vesmíru

Traja fyzici získali Nobelovu cenu za fyziku za rok 2019 za prelomové objavy vývoja vesmíru. Jednu polovicu ceny udelili Kanaďanovi Jamesovi Peeblesovi „za teoretické objavy vo fyzikálnej kozmológii“ a druhú polovicu Švajčiarom Michelovi Mayorovi a Didierovi Quelozovi „za objav exoplanéty obiehajúcej okolo hviezdy typu nášho Slnka“.

Záhadných 95 percent 

Teoretický rámec, vyvinutý Jamesom Peeblesom za dve desaťročia, sa stal základom nášho moderného chápania histórie vesmíru, od Veľkého tresku až po súčasnosť.

Jeho model popisuje, ako sa vesmír za takmer 14 miliárd rokov vyvinul z horúcej, hustej lopty do dnešného obrovského, chladného a rozpínajúceho sa vesmíru. 

Sotva 400-tisíc rokov po Veľkom tresku sa temný vesmír vyčistil a stal sa priehľadným, čo umožnilo svetelným lúčom putovať po vesmíre. Dnes je toto reliktné žiarenie známe ako kozmické mikrovlnné pozadie. V ňom je napísaných veľa tajomstiev raného vesmíru.

S pomocou teoretických nástrojov a výpočtov interpretoval James Peebles tieto stopy z počiatku vesmíru a objavil nové fyzikálne procesy. Zistil, že iba 5 percent pozorovateľného vesmíru je nám známych vo forme hviezd, planét a ľudí.

Zvyšných 95 percent je záhadných a skladá sa z toho, čo fyzici nazývajú temnou energiou a temnou hmotou. Temná energia riadi expanziu vesmíru, zatiaľ čo temná hmota je neviditeľnou substanciou, ktorá sa zdržiava okolo galaxií a odhaľuje sa iba svojim gravitačným ťahom.

„Musíme pripustiť, že temná hmota a temná energia sú stále tajomstvom,“ hovorí John Peebles v rozhovore pre Kráľovskú švédsku akadémiu vied. A je podľa neho na iných planétach život? Je si úplne istý, že tam bude niečo, čo nazývame životom.

Avšak dodáva: „Či to bude ako život na Zemi, je pre mňa veľmi ťažké vedieť, možno na to prídu chemici...môžeme si byť úplne istí, že nikdy nebudeme vidieť tieto iné životy, tieto ďalšie planéty.“

Exoplanéta okolo hviezdy ako Slnko

Medzitým v roku 1995 Michel Mayor a Didier Queloz objavili prvú planétu mimo našej slnečnej sústavy, exoplanétu 51 Pegasi, obiehajúcu okolo hviezdy podobnej Slnku.

Astronómovia našli od začiatku svojho pôsobenia na vedeckom poli tisíce exoplanét. Objavovanie svetov mimo našej slnečnej sústavy skutočne zmenilo naše chápanie nielen o Mliečnej ceste, ale aj o našom mieste vnútri sústavy.

Vlani cenu dostali Arthur Ashkin, Gérard Moura a Donna Stricklandová za prevratné objavy v obore laserovej fyziky. Nobelova cena za fyziku bola v rokoch 1901 až 2018 udelená 112-krát celkom 209 laureátom. John Bardeen je pritom jediným z nich, ktorý toto prestížne ocenenie dostal dvakrát - v rokoch 1956 a 1972.

Ocenenie dotované deviatimi miliónmi švédskych korún (asi 830-tisíc eur) bude tento týždeň oznámené tiež za chémiu, literatúru a mier. Budúci pondelok bude vyhlásená Nobelova cena za ekonómiu.

V pondelok sa verejnosť dozvedela aj mená nových držiteľov Nobelovej cenu za fyziológiu a lekárstvo: Američania William Kaelin a Gregg Semenza a Brit Peter Ratcliffe ju dostali za objav molekulárnych mechanizmov, prostredníctvom ktorých bunky vnímajú dostupnú hladinu kyslíka a prispôsobujú sa tomu.

Oficiálne budú ocenenia ich novým nositeľom odovzdané v Štokholme a v Osle 10. decembra, v deň úmrtia zakladateľa ceny a vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela.