Fantastický plán má slúžiť predovšetkým ako výzva k urýchlenému riešeniu klimatickej krízy, uvádza iDNES.cz.
„Musíme to vnímať ako varovanie,“ povedal americkému denníku The New York Times jeden z autorov projektu Sjoerd Groeskamp z holandského Kráľovského inštitútu pre výskum morí.
„Snažíme sa tým povedať, že máme plán, ale nechceme, aby naň došlo. Ale ak to bude potrebné, tak to je technicky a finančne uskutočniteľné.“
Spolu s kolegami v štúdii uverejnenej v časopise American Journal of Meteorology navrhuje vybudovanie dvoch gigantických hrádzí. Jedna by vyrástla medzi Nórskom a Škótskom a merala by 475 kilometrov, druhá by vznikla medzi Anglickom a Francúzskom a na dĺžku by mala 160 kilometrov.
Náklady na obrovský projekt pracovne nazvaný North Sea Enclosure Dyke odhaduje na 250 až 500 miliárd eur. Ak by sa na neho zložilo všetkých štrnásť štátov, ktoré by hrádza ochránila pred zatopením pobreží, predstavovali by náklady 0,1 percenta súčtu ich HDP v období dvadsiatich rokov.
Groeskamp si myslí, že ani po technickej stránke nie je projekt nerealizovateľný. Hĺbka Severného mora medzi Anglickom a Francúzskom nepresahuje sto metrov a medzi Škótskom a Nórskom je priemerná hĺbka 127 metrov. Na najhlbšom mieste pri pobreží Nórska je to 320 metrov.
„Dneska sme schopní stavať ropné plošiny v hĺbke vyše päťsto metrov, takže takáto hrádza je realizovateľná,“ uviedol holandský vedec pre denník The Guardian.
Experti odhadujú, že na stavbu hrádzí by bolo potrebných asi 51 miliárd ton piesku - asi toľko, koľko sa ho spotrebuje na všetky stavby po celom svete za jeden rok.
Voda stúpa
Odrezanie Severného mora by malo obrovské ekologické a ekonomické dopady, pretože by sa z neho stalo sladkovodné jazero bez prílivu.
„Do celkovej kalkulácie je potrebné započítať stratu príjmov z rybolovu, vyššie náklady na lodnú prepravu a náklady na gigantické čerpadlá, ktorými by prúdila voda zo všetkých prítokov Severného mora na druhú stranu hrádze,“ počítajú autori nápadu.
Vo svojich výpočtoch sa inšpirovali skúsenosťou s 30 kilometrov dlhou hrádzou Afsluitdijk, ktorá od 30. rokov minulého storočia chráni väčšinu Holandska pred náporom vôd Severného mora. Najväčšou morskou hrádzou na svete je ale Saemangeum Seawall v Južnej Kórei, ktorá má na dĺžku 33 kilometrov.
Kým autori štúdie tvrdia, že ich projekt je realizovateľný, niektorí inžinieri sú viac než skeptickí. „Myslím si, že by bolo rýchlejšie a lacnejšie vybudovať ochranné prvky pozdĺž európskych pobreží než stavať hrádzu cez Severné more,“ zveril sa denníku The New York Times britský expert na bezpečnosť priehrad Craig Goff.
Nápad je tak skutočne treba brať predovšetkým ako varovanie, k akým opatreniam bude potrebné v budúcnosti pristúpiť. Nové modely počítajú s tým, že stúpajúca hladina oceánov spôsobená zmenami klímy do roku 2050 ohrozí po celom svete 300 miliónov ľudí.
V Európe je najviac ohrozené Holandsko, ktoré leží z jednej štvrtiny pod hladinou mora. V Nemecku zase očakávajú problémy v ústí Labe s takmer dvojmilionovým Hamburgom.
„Je to také extrémne riešenie, že by bolo oveľa lepšie a jednoduchšie znížiť emisie oxidu uhličitého a obmedziť globálne otepľovanie. Potom by sme také projekty nepotrebovali,“ uviedol spoluautor projektu Joakim Kjellsson.