Táto zima bola v Európe rekordne teplá, ukazujú údaje

Údaje systému Copernicus Climate Change Service (C3S) pochádzajú z roku 1855. Podľa nich bola priemerná teplota za december, január a február o 1,4 stupňa Celzia nad predchádzajúcim zimným rekordom z rokoch 2015 - 2016. Uvádza to britský The Guardian

Môže za to globálne otepľovanie

Nové regionálne klimatické rekordy obyčajne prechádzajú iba zlomkom stupňa. Zima v Európe bola o 3,4 stupňa Celzia teplejšia ako priemer z rokov 1981 - 2010.

„Aj keď bola táto zima sama osebe skutočne extrémnou udalosťou, je pravdepodobné, že tieto druhy udalostí zextrémnil trend globálneho otepľovania,“ povedal Carlo Buontempo, riaditeľ C3S.

„Vidieť takú teplú zimu je znepokojujúce, nepredstavuje to však klimatický trend ako taký. Sezónne teploty, najmä mimo trópov, sa z roka na rok výrazne líšia,“ dodal.

Vedci však napriek tomu očakávajú, že globálne otepľovanie zvýši počet extrémov teplôt, a to po celom svete. Austrália, ktorá zažila katastrofické lesné požiare, práve namerala svoje druhé najteplejšie leto, len o niečo chladnejšie, ako to bolo v minulom roku.

V Antarktíde sa teplota prvýkrát zvýšila vo februári nad 20 stupňov Celzia, čo je takmer o celý stupeň viac ako v roku 1982.

U nás to bola druhá najteplejšia zima

Na Slovensku bola zima 2019/2020, teda v období od decembra do februára, mimoriadne teplá. Napriek tomu však nebola teplejšou ako zatiaľ extrémne teplá zima 2006/2007. Uvádza to Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na sociálnej sieti.

„V zime 2019/2020 boli v každom z jej mesiacov, v niektorom regióne Slovenska, zaznamenané rekordné hodnoty priemernej mesačnej teploty vzduchu,“ približuje SHMÚ.

Vlani v decembri to bolo najmä na krajnom východe Slovenska. Priemerná mesačná teplota vzduchu dosiahla v Michalovciach 2,9 stupňa Celzia, v Stropkove-Tisinci 2,2 stupňa Celzia a v Orechovej 3,8 stupňa Celzia. Podľa meteorológov sú to na prvý zimný mesiac najvyššie hodnoty namerané v období prevádzky týchto meteorologických staníc.

V tohtoročnom januári bola rekordne vysoká priemerná mesačná teplota vzduchu zaregistrovaná na Lomnickom štíte (-5,9 stupňa Celzia) a na Skalnatom Plese (-0,7 stupňa Celzia).

Vo februári boli zasa rekordné priemerné mesačné teploty vzduchu namerané na krajnom juhozápade Slovenska, najmä na letisku a v Mlynskej doline v Bratislave (6,2 stupňa Celzia). V Mlynskej doline bol podľa meteorológov vyrovnaný rekord z roku 1990.

„Priemerná teplota vzduchu v zime 2019/2020 dosiahla v Bratislave na letisku 3,6 stupňa Celzia a bola v porovnaní s dlhodobým priemerom za obdobie 1981-2010 o 3 stupne Celzia teplejšia. V zime 2006/2007 tam dosiahla priemerná teplota vzduchu až 4,6 stupňa Celzia,“ poznamenáva SHMÚ.

V prvých marcových dňoch tohto roka bolo zároveň v niektorých oblastiach Slovenska mimoriadne veľa zrážok. V období od 1. do 6. marca zaznamenali napríklad v Nitre 55 mm, v Žihárci a v Boľkovciach 49 mm, v Hurbanove 47 mm, v Rimavskej Sobote 46 mm a v Dudinciach 41 mm zrážok.

„V Nitre sa táto hodnota blíži už k dvojnásobku dlhodobého priemerného mesačného úhrnu zrážok pre marec za obdobie 1981-2010,“ dopĺňa SHMÚ.