Najnovšie odhady stúpania hladiny morí sú ešte horšie, ako sa pôvodne myslelo

Keď do roku 2300 Západná Antarktída a Grónsko prídu o bilióny ton hmotnosti, hladiny mora by mohli stúpnuť o viac ako päť metrov, čím by potopili pobrežia planéty, uvádza sa v nerecenzovanej štúdii viac ako 100 popredných odborníkov. Publikoval ju časopis Nature.

Približne desať percent svetovej populácie, alebo 770 miliónov ľudí, dnes žije na zemi menej ako päť metrov nad hranicou odlivu.

Aj keď je cieľ parížskej klimatickej dohody, ktorým je udržanie globálneho otepľovania pod 2 stupne Celzia veľmi veľké „ak“, vodná hladina oceánov by sa podľa štúdie v časopise Climate Atmospheric Science mohla do roku 2300 zvýšiť o dva metre.

Priemerná povrchová teplota Zeme od predindustriálnej éry vzrástla o niečo viac ako jeden stupeň Celzia. „Teraz je jasné, že predchádzajúce odhady stúpania hladiny mora boli príliš nízke,“ uviedol spoluautor štúdie Stefan Rahmstorf z Postupimského inštitútu pre výskum vplyvov na klímu (PIK).

O 60 percent vyššie

Nové prognózy pre horizonty rokov 2100 a 2300 sú výrazne vyššie ako prognózy Medzivládneho panelu OSN pre zmenu podnebia (IPCC), vrátane osobitnej správy o oceánoch, ktorá bola zverejnená v septembri.

„IPCC má tendenciu byť veľmi opatrný a konzervatívny, a preto sa musel niekoľkokrát opravovať,“ uviedol Rahmstorf.

Prognózy týkajúce sa stúpania hladiny mora v hodnotiacej správe IPCC za rok 2014 boli o 60 percent vyššie, ako sa predpokladalo v predchádzajúcom vydaní. Nové hodnotenie sa dokončí do konca budúceho roka.

Aj keď je rast hladiny mora menej viditeľný ako hurikány alebo pretrvávajúce suchá, v konečnom dôsledku môže dokázať najničivejšie dopady globálneho otepľovania.

Odborníci tvrdia, že práve ďalšie centimetre oceánskej vody spôsobujú prudký nárast búrok spôsobených stále silnejšími tropickými cyklónmi.

Problémom sú Grónsko a Západná Antarktída

V priebehu 20. storočia bol nárast hladiny morí spôsobený najmä topením ľadovcov a rozširovaním morskej vody, ako sa otepľovalo. V posledných dvoch desaťročiach sa však hlavným hnacím motorom stalo roztápanie a rozpad dvoch ľadových pokrývok Zeme.

V Grónsku a Západnej Antarktíde dnes ubúda najmenej šesťkrát viac ľadu ako v deväťdesiatych rokoch. Od roku 1992 do roku 2017 prišli asi o 6,4 bilióna ton.

Za posledné desaťročie sa hladina morí zvýšila približne o štyri milimetre ročne. Po prechode na 22. storočie by však mohla stúpať desaťkrát rýchlejšie, a to aj v prípade optimistického scenára emisií skleníkových plynov.

Ľadové pokrývky Grónska a Západnej Antarktídy obsahujú dosť zamrznutej vody na zdvihnutie oceánov asi o 13 metrov. Východná Antarktída, ktorá je stabilnejšia, zas drží ďalších 50 metrov.