Vrah sa vo väzení naučil matematiku. Vyriešil problém, ktorý trápil už Euklida

Editor odborného matematického periodiká Mathematical Science Publisher Matthew Cargo dostal neobvyklý list od muža, ktorý si "v súčasnosti odpykáva 25 rokov" vo väzení a "rozhodol sa tento čas použiť pre vlastné zlepšenie sa". „Čísla sa stali mojou misiou,“ písal väzeň s tým, že by rád požiadal o výtlačky časopisu a kontakt na niekoho, s kým by o tejto téme mohol hovoriť, uvádza portál iDNES.cz.

Odosielateľom listu bol Christopher Havens, ktorý je odsúdený za vraždu. Odišiel zo školy, nemohol si nájsť prácu a stal sa závislým na drogách. Stále mu zostáva odsedieť šestnásť rokov vo väzení.

Špecialista na teóriu čísel a profesor matematiky na Turínskej univerzite Umberto Cerruti väzňovi odpovedal. Dal Havensovi úlohu, aby si ho vyskúšal. Havens výzvu prijal. Profesorovi poslal 120 centimetrov dlhý kus papiera pokrytý rovnicami. Na Cerrutiho prekvapenie bolo riešenie komplikovanej matematickej úlohy správne, napísala profesorova dcéra Marta Cerrutiová, ktorá je tiež matematička.

Cerruti ho následne pozval k riešeniu problému, nad ktorým si už skôr lámal hlavu slávny grécky matematik Euklides. Týka sa reťazových zlomkov. Reťazové zlomky sú v matematike používané k aproximácii (približnému vyjadreniu) iracionálneho čísla racionálnymi číslami.

Využívajú sa napríklad v bankovníctve a finančníctve alebo vo vojenskej komunikácii. Ich výhodou je, že umožňujú rýchlejšie delenie a násobenie než s desatinnými číslami a presnejšiu reprezentáciu transcendentných čísel (iracionálne čísla, ktoré nie sú koreňom žiadnej algebraickej rovnice. Je ich viac ako algebraických položiek, poznámka redakcie).

Príklad reťazových zlomkov:

Haven objavil isté zákonitosti pri aproximáciu obrovskej triedy čísel. Jeho štúdia publikovaná v odbornom časopise Research in Number Theory môže otvoriť nové oblasti výskumu v teórii čísel, tvrdí Cerrutiová.

Väzeň sa naučil vysokú matematiku aj napriek tomu, že mal veľmi obmedzené podmienky. Strážcovia zadržiavali knižky, ktoré si objednával. Povolili mu ich až potom, čo sľúbil, že bude učiť matematiku ostatných väzňov.

Havenovi sa podarilo vytvoriť matematický klub. Každého 14. marca spolu s ďalšími štrnástimi väzňami oslavuje takzvaný Deň pí, pomenovaný po známej matematickej konštante, ktorá udáva pomer obvodu kruhu k jeho priemeru.

Jednej tejto slávnosti sa zúčastnil aj profesor Cerruti. Podľa stanice Deutsche Welle na neho urobil väzeň schopný spamäti odrecitovať 461 miest čísla pí taký dojem, že o väzenských matematikoch napísal článok pre časopis Math Horizons.