Nastal najhorší scenár pre ľadovce, ich topenie prekonáva klimatické modely

„Hoci sme predpokladali, že ľadovcové príkrovy budú v reakcii na otepľovanie oceánov a atmosféry prichádzať o čím ďalej väčšie množstvo ľadu, tak nakoniec sa topia oveľa rýchlejšie, než sme si mohli predstaviť,“ upozorňuje Tom Slater zo Strediska pre polárne pozorovania a modelovania na Univerzite v Leedse, ktorý je hlavným autorom štúdie. „Topenie prekonáva klimatické modely, ktoré používame, a hrozí, že nebudeme pripravení na riziká spojené s rastúcou hladinou oceánov,“ dodal.

Štúdia porovnáva posledné výsledky satelitného monitorovania ľadových príkrovov a projekcie klimatických modelov. „Satelitné pozorovania nám nehovoria iba to, koľko ľadu sa stratilo, ale pomáhajú nám tiež identifikovať a pochopiť, ktoré časti Antarktídy a Grónska o ľad prichádzajú. A počas akého procesu sa tak deje,“ podotkol Slater.

Vedci začali systematicky monitorovať topenia pevninských ľadových príkrovov na začiatku 90. rokov minulého storočia. Od roku 1992 do roku 2017 prišli Grónsko a Antarktída dohromady o 6,4 bilióna ton ľadu, čo zdvihlo hladinu oceánov o takmer 1,8 centimetra.

Posledné merania ukazujú, že hladina svetových oceánov sa zvyšuje o štyri milimetre ročne. Pokiaľ bude toto tempo pokračovať, zvýši sa hladina oceánov do konca storočia o ďalších 17 centimetrov, upozorňuje s odkazom na štúdiu Európska vesmírna agentúra (ESA). Ak by nastal tento variant, ďalších 16 miliónov ľudí žijúcich na pobrežiach by ohrozovali pravidelné povodne.

„Voda nestúpa len kvôli Antarktíde a Grónsku. V nedávnych rokoch sa začali topiť alebo úplne zmizli tisíce menších ľadovcov. Videli sme to napríklad pri ľadovci Ok na Islande, ktorý bol vyhlásený "mŕtvym" v roku 2014. To znamená, že topenie ľadovcov sa teraz stalo hlavným prispievateľom k rastúcej hladine oceánov,“ podotkla Ruth Mottramová z Dánskeho meteorologického ústavu, ktorý sa na štúdii podieľal.