Diera do pekla. Na topiacej Sibíri sa objavil ďalší gigantický kráter

„Vydávalo to zvuky. Ako keby to bolo niečo živé,“ uviedol pre The New York Times Jevgenij Čuvilin. Popredný ruský expert na permafrost sa tento rok v júli zúčastnil expedície, ktorá obrovskú dieru do zeme na polostrove Jamal objavila, píše iDNES.cz.

Podobné diery do zeme na severozápade Arktídy rýchlo pribúdajú, vedci ich za posledných šesť rokov napočítali celkom sedemnásť. Predpokladá sa, že vznikajú v dôsledku topenia večne zamrznutej pôdy. Z permafrostu sa postupne uvoľňuje metán a hromadia sa v podloží, až je jeho tlak tak veľký, že vyhodí do vzduchu zeminu a ľad nad sebou.

„Nahromadený plyn buchne ako fľašu šampanského,“ priblížil proces pre americký denník Jevgenij Čuvilin. Krátery sa objavujú takmer výhradne na Jamale a Gydskom polostrove, čo je podľa vedcov dané špecifickými geologickými podmienkami.

Naposledy objavený objekt dostal názov Kráter 17, niektoré spravodajské weby o ňom píšu ako o "diere do pekla". V iných častiach Sibíri sa zase vplyvom otepľovania objavujú termokrasy, prepadliny a hrbole v teréne, ktoré pri pohľade z lietadla vyzerajú ako obrovské bradavice.

Sibír sa otepľuje rýchlejšie ako ostatné časti sveta. V posledných rokoch zaznamenala nezvyčajne letné horúčavy a rozsiahle požiare. Budovy sa na rozmáčanej pôde rúcajú, cesty a železnice sa krútia, plynovody a ropovody sa lámu. Ruskú ekonomiku to stojí až sto päťdesiat miliárd rubľov ročne.

Topenie permafostu sa podľa všetkého stalo aj príčinou ekologickej katastrofy v meste Norilsk, kde sa v máji na rozmŕzajúcej pôde podlomili opory pod zásobníkmi s ropou. Z nádrží elektrárne uniklo viac ako 21-tisíc ton paliva a mazív. Väčšina sa vliala do rieky Ambarnaja, zvyšok sa vsiakol do pôdy.