Zelené mesto alebo zelené peklo? Vegetácia niekedy viac škodí, než pomáha

Architektúra nie je len praktické staviteľstvo. Je do istej miery vyznaním umeleckej myšlienky, názoru svojho tvorcu. A preto tiež podlieha najrôznejším trendom a módnym vlnám, mení sa.

Jedným z takýchto výrazných smerov súčasnosti je snaha priblížiť stavby prírode. Vytvoriť akúsi symbiózu, prienik medzi životným prostredím človekom nezasiahnutého sveta a umelo vytváraným neživým biotopom našich metropol. Žiadajú si to klienti, developeri a praje tomu aj politická situácia.

Nie vždy majú však vízie architektov o výškových budovách obrastených stromami oporu v realite. Koniec koncov, architekti a dizajnéri sú profesionáli na úplne inom poli než botanici a dendrológovia.

Stromy neznamenajú nutne čistejší vzduch

Kde začať? Možno u neradostne šedivej betónovej džungle, ktorá nás už na pohľad odpudzuje. Keby tu, aspoň v pásoch okolo ciest, boli vysadené stromy, hneď by to vyzeralo veselšie. A tiež by sa tu zlepšila čistota ovzdušia. Alebo nie? Nie.

Na kritický nedostatok v úvahe, že zeleň okolo magistrály vedúcej centrom mesta prospieva kvalite ovzdušia, tento rok prvýkrát upozornili odborníci z ústavu Inari v Helsinkách a fínski meteorológovia.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 86% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.