Ozónová diera nad Antarktídou patrila k najväčším za 40 rokov, tvrdia meteorológovia

Ozónová diera sa vlani rozrástla kvôli veľmi nízkym teplotám v stratosfére, z rovnakého dôvodu sa vyskytla aj nad Arktídou.

Vlani sa ozónová diera začala výrazne otvárať v polovici augusta a na začiatku októbra jej veľkosť zaznamenala najvyššiu hodnotu, keď dosiahla rozlohu 25 miliónov kilometrov štvorcových.

Diera bola jednou z najväčších, najhlbších a dlho trvajúcich za posledných 40 rokov, počas ktorých sa tento fenomén meria. Naopak, v roku 2019 mala relatívne malú rozlohu.

"Tieto dva ročníky nám ukazujú, ako sa môže diera v ozóne medziročne meniť, a pomáhajú nám pochopiť, aké faktory prispievajú k veľkosti, trvaniu a závažnosti (diery v ozóne)," uviedla Oxana Tarasovová z WMO.

Podľa nej je aj naďalej zásadné dodržiavať Montrealský protokol z roku 1987, ktorý napomohol k obmedzeniu emisií freónu. Tento druh plynu prispieva k deštrukcii ozónu.

Vývoj ozónovej diery nad Antarktídou má sezónny charakter. Diera sa najviac otvára počas austrálskeho jari (od augusta do októbra) a zaceľuje sa počas austrálskeho leta - na konci kalendárneho roka.

Narušenie ozónovej vrstvy totiž súvisí s teplotami v stratosfére, to znamená vo výške desiatich až 50 kilometrov od zemského povrchu, kde sa ozónová vrstva nachádza.

Keď teplota v stratosfére klesne pod -78 stupňov, začínajú sa vytvárať takzvané perleťové oblaky, vďaka ktorým sa uskutočňujú chemické reakcie, ktoré ozón ničia. Vlani boli dlhodobo zaznamenané v stratosfére nízke teploty, čo napomáhalo vzniku týchto oblakov.

Z podobných dôvodov sa vlani v apríli otvorila diera v ozónovej vrstve i nad Arktídou, čo je neobvyklý jav.

Ozónová vrstva chráni živé organizmy na planéte pred ultrafialovým slnečným žiarením. Postupné narušovanie jej hrúbky viedlo podľa odborníkov k nárastu rakovinových, kožných a očných ochorení aj k ďalším negatívnym dôsledkom.

Na póloch nastal v 80. rokoch minulého storočia obzvlášť rýchly úbytok ozónu. Situácia sa ale zlepšila vďaka Montrealskému protokolu z roku 1987, ktorý prakticky zastavil výrobu látok, ktoré ozónu škodia.

Najmä freóny sa masovo používali napríklad ako nosné plyny v tlakových sprejoch alebo ako chladiace médium v ​​chladničkách. V posledných rokoch vedci zaznamenali posilnenie ozónovej vrstvy v stratosfére.