Suchá v Európe sú najhoršie od čias Rímskej ríše. Extrémne podmienky budú častejšie, ukázala štúdia

Sucho a horúčavy, ktoré po roku 2014 sužujú Európu, sú najhoršie od čias Rímskej ríše. Podľa denníka The Guardian to vyplýva zo záverov štúdie, ktorá vznikla na základe skúmania letokruhov stromov.

Vlny horúčav v minulých rokoch mali podľa vedcov devastujúce dôsledky v podobe tisícok predčasných úmrtí, zničenej úrody či lesných požiarov.

Nízke hladiny riek miestami zastavili lodnú dopravu aj chladenie jadrových elektrární. Hlavnou príčinou sú vysoké teploty, ktoré boli v posledných rokoch zaznamenané po celej Európe. Klimatológovia predpovedajú v budúcnosti ešte extrémnejšie a častejšie horúčavy a suchoty.

Neobvyklé sucho 

"Všetci sme si vedomí sledu výnimočne horúceho a suchého leta, ktoré sme mali posledných niekoľkých rokoch," uviedol profesor a vedúci štúdie Ulf Büntgen z Cambridgeskej univerzity.

"Naše výsledky ukazujú, že to, čo sme zažili, je mimoriadne. Táto séria nemá za posledných 2000 rokov obdobu," uviedol. Skúmané údaje končia rokom 2018, pričom v rokoch 2019 a 2020 boli roky v Európe tiež veľmi horúce.

Klimatológovia uvádzajú, že sucho spôsobila zmena tryskového prúdenia a obehu vzduchu nad kontinentom a že ich hlavným pôvodcom bola klimatická zmena. "Zmena klímy (znamená), že extrémne podmienky budú stále častejšie, čo by mohlo byť zničujúce pre poľnohospodárstvo, ekosystémy i spoločnosť ako takú," dodal Büntgen.

Podľa letokruhov 

Štúdia, ktorú v pondelok zverejnil časopis Nature Geoscience, analyzovala 27-tisíc letokruhov zo 147 dubov. Drevo z žijúcich stromov pomohlo určiť vývoj sucha v poslednom storočí, pre zvyšné obdobie novoveku odborníci skúmali trámy starých budov, ako napríklad kostolov.

Dáta k podobe klímy v stredoveku získali z kmeňov dubov, ktoré sa zachovali v riečnych naplaveninách či štrkových korytách. Pre antickú éru použili drevo zo studní.

Predchádzajúce rekonštrukcie klímy z letokruhov využívali šírku a hustotu letokruhov na určenie teploty.

Štúdia vedená Büntgenom sa zamerala na množstvo izotopov uhlíka a kyslíka, aby ukázala, koľko vody mali stromy k dispozícii. To vo výsledku dalo vedcom predstavu o miere sucha v daných obdobiach.

Ukázalo sa, že vysoká frekvencia sucha v posledných rokoch bola v Európe bezprecedentná, dokonca aj v porovnaní so skoršími zničujúcimi obdobiami sucha, ako bolo to v dobe renesancie na začiatku 16. storočia.

Vzorky dreva využité pre rekonštrukciu klimatických podmienok v strednej Európe pochádzali z Česka a Bavorska.

Štúdia tiež uvádza, že roky v strednej Európe sa stávajú v posledných dvoch miléniách čoraz suchšie nehľadiac na súčasné globálne otepľovanie. Ako dôvod tohto dlhodobého trendu vedci vylučujú sopečnú činnosť či slnečné cykly a prikláňajú sa k záveru, že je to spôsobené drobnými odchýlkami dráhy obehu Zeme okolo Slnka.

Klimatická kríza súvisí aj s extrémne vlhkým počasím v zime, pripomína The Guardian. Zrážky v Británii 3. októbra minulého roka boli najvýdatnejšie od začiatku meraní v roku 1891. Podľa štúdie zverejnenej minulý týždeň je v dôsledku globálneho otepľovania trikrát pravdepodobnejšie, že sa takéto prívaly dažďa budú opakovať. V roku 2100 bude pri zachovaní súčasných trendov pravdepodobnosť až desaťnásobná.

Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.