Pľúca planéty sú naruby. Amazonský prales vyrobil viac CO2, ako pohltil

"Čiastočne sme to čakali, ale teraz máme prvýkrát dáta ukazujúce, že sa brazílska Amazónia zmenila a je z nej čistý producent," opisuje francúzsky vedec a spoluautor štúdie o Amazonskom pralese Jean-Pierre Wigneron pre agentúru AFP.

Medzi rokmi 2010 a 2019 podľa štúdie zverejnenej v žurnálu Nature Climate Change vypustila Amazónia do atmosféry 16,6 miliárd ton oxidu uhličitého, ale absorbovala len 13,9 miliárd ton.

"Nevieme len, v ktorý moment bude táto premena nevratná," dodáva vedec. Ľudstvo už sa tak do budúcna nebude veľmi spoliehať na povestné pľúca planéty, že mu pomôžu udržiavať rovnováhu a likvidovať jeho emisie. A boj proti globálnemu otepľovaniu aj preto bude ešte ťažší.

Za skokom Amazónie do opačnej škatuľky stojí tiež ľudská činnosť. Predovšetkým rozsiahle požiare, ktoré v posledných rokoch pralesy pravidelne devastujú, ale aj výrub celých oblastí, kde potom vznikajú plantáže poľnohospodárov.

Odlesňovania boli podľa AFP v roku 2019 štyrikrát intenzívnejšie ako o rok aj o dva roky skôr. Zmizli vtedy takmer 4 milióny hektárov lesa.

"Brazília po zmene vlády v roku 2019 zažila ostrý pokles v tom, ako sa zavádzala opatrenia na ochranu prírody do praxe," uviedol francúzsky Národný inštitút pre agronomický výskum (INRA), v ktorom Wigneron pracuje. Prvého januára 2019 sa úradu ujal doterajší prezident Jair Bolsonaro.

Ten dlhodobo ničenie dažďových pralesov bagatelizuje a svetovú kritiku odmieta. Dôkazy jeho vlastnej vlády k devastujúcim požiarom zase označil za klamstvá, pripomína The Independent.

Vlani prezident tiež predstavil návrh zákona, ktorý povoľuje ťažbu dreva a poľnohospodárstvo v rezerváciách pôvodných obyvateľov.