Päťdesiat metrov v priemere má nový kráter, ktorý tento rok v lete objavila vedecká expedícia na ruskom polostrove Jamal. Podľa všetkého ho spôsobil výbuch nahromadeného metánu, ktorý prerazil topiaci permafrost.
Ľadovec za posledných 70 rokov stratil viac ako 80 percent svojho objemu.
Topenie ľadových príkrovov v Grónsku a na Antarktíde odpovedá najhoršiemu možnému scenáru Medzivládneho panelu pre zmeny klímy (IPCC) ohľadom zvyšovania hladiny oceánov. Vyplýva to z novej štúdie publikovanej v magazíne Nature Climate Change, podľa ktorej ľadovce z Grónska a Antarktídy zdvihli hladinu oceánov od roku 1992 o takmer 1,8 centimetra.
Vlani ubudlo 532 gigaton ľadu, čo je v prepočte 66 ton ľadu na jedného človeka na Zemi.
Je otázkou, či Watzmanngletscher môže byť považovaný ešte za ľadovec, alebo len za ľadovú masu.
Takmer polovica kanadského posledného neporušeného ľadového šelfu sa náhle zrútila do oceánu. Satelitné snímky ukazujú, že vytvorila dva ľadovce, z ktorých jeden je takmer taký veľký ako Manhattan.
Nová štúdia z Univerzity v Leedse a Kalifornskej univerzity v San Diegu poskytuje nový pohľad na vírivý tok železa 2 800 kilometrov pod povrchom planéty, ktorý ovplyvnil pohyb magnetického poľa za posledných stotisíc rokov.
Vedci prvýkrát zistili aktívny únik metánu z morského dna v Antarktíde. Je to proces, ktorý pravdepodobne urýchli proces globálneho otepľovania.
Vedci varujú, že sa vírus zika môže pri najhoršom scenári globálneho otepľovania medzi rokmi 2050 až 2080 rozšíriť po východnej a južnej Európe. Vírus, ktorý pôvodne pochádza zo Zimbabwe, sa totiž výraznejšie šíri v teplej klíme, ktoré nasledujúce dekády pravdepodobne prinesú.
Ako sa zmení naša planéta v priebehu ďalších piatich rokov vplyvom klimatickej zmeny? A kedy sa prejaví zníženie emisií skleníkových plynov? Prinášame najnovšie predpovede odborníkov.
