Tradičná ekonomická teória je založená na dvoch hlavných predpokladoch a to, že človek sa správa racionálne a trh je efektívny. Ale ani človek nekoná racionálne, a ani trh nie je efektívny. Mnoho abnormálnych situácií na trhu nie je vysvetlených štandardnými ekonomickými teóriami.
Keď robíme peňažné alebo finančné rozhodnutia, psychologické faktory a emócie ovplyvňujú ľudské správanie viac, ako si myslíme. Keď sú investori vystresovaní a nervózni, strácajú schopnosť prijať správne a racionálne rozhodnutie, a preto často prijímajú nesprávne rozhodnutia.
Behaviorálne financie
Základné predpoklady tradičných finančných teórií boli celosvetovo akceptované, ale neboli nikdy spochybnené. Neskôr sa ukázalo, že kognitívne a emočné odchýlky hrajú veľkú úlohu pri prijatí správneho investičného rozhodnutia, a preto sa objavil nový spôsob štúdia financií známy ako behaviorálne financie.
Behaviorálne financie majú korene v psychologickom štúdiu ľudského rozhodovania. Zohľadňujú rôzne psychologické odchýlky. Tieto predsudky nakoniec vedú k iracionálnym rozhodnutiam. Behaviorálne financie zvažujú teórie založené na psychológii na objasnenie anomálií na finančných trhoch a pochopenie, ako psychológia ovplyvňuje investičné rozhodovanie. Faktory správania, ktoré ovplyvňujú investovanie, zahŕňajú strach, chamtivosť, optimizmus a stádovitosť. Rozhodovanie s peniazmi je tiež ovplyvnené emóciami, nadmernou dôverou, nedôverou, bublinami na akciovom trhu a pod.
Behaviorálne financie možno chápať tromi psychologickými postojmi. Ide o kognitívnu alebo behaviorálnu psychológiu, emocionálnu reakciu a sociálnu psychológiu. Na druhej strane, tradičné finančné teórie sú založené na určitých predpokladoch. Sú to investori, ktorí sú racionálni, trh je efektívny, investori tvoria svoje portfólio na základe pravidla priemerného rozptylu a očakávaný výnos je funkciou rizika.
Spôsob vnímania, spracovanie a organizácia informácií určujú, ako sa človek rozhoduje v neistých situáciách. Ľudský mozog pritom podlieha celému radu systematických skreslení.
Náš mozog, resp. náš potrebný hardvér, je odhadom 100-tisíc rokov starý. Náš softvér – teda naše emócie – nie je oveľa mladší. Tento fakt nám uľahčí chápanie, keď sa pokúsime pozerať na mozog z hľadiska programátora, ktorý pred 100-tisíc rokmi v afrických stepiach musel vyvinúť robustný program pre našich predkov. Požiadavka bola jednoduchá a znela: PREŽIŤ! Našťastie boli spracované informácie porovnateľne prehliadnuteľné. Tam, kde mozog nedisponoval dostatočnými informáciami, aby urobil isté rozhodnutie, došlo k nasadeniu prvých jednoduchých „programov“, aby aj v prípade neistoty (napr. kamarát alebo nepriateľ?) bolo dosiahnuté rozhodnutie (bojovať alebo utiecť). Program našich predkov bol dobrý a zabezpečil až do našej prítomnosti zotrvanie nášho druhu.
Nerozumné rozhodnutia
Nanešťastie je súčasný svet nerovnomerne komplexný, ako bol ešte pred sto, tisíc alebo 100-tisíc rokmi. Zatiaľ čo smartfóny majú viac počítacej kapacity ako Apollo 13 pred viac ako 50 rokmi, my si musíme vystačiť s rovnakým softvérom. Nemôžeme sa teda čudovať, keď náš mozog občas vyprodukuje správu „error“ a mentálna strata dát ohrozuje taktiež náš majetok. Možno sa niektoré odchýlky nedajú korigovať, ale vedomosť o nich nám môže pomôcť lepšie prekonať nebezpečné situácie – momenty, v ktorých je investor schopný urobiť „finančný nezmysel“.
Behaviorálny ekonóm Dan Ariely povedal, že „iracionalita je skutočná neviditeľná ruka, ktorá poháňa ľudské rozhodovanie“. Jednoducho nie sme racionálne, logické bytosti, ktoré si radi predstavujeme, že sme.
Neveríte tomu? Pozrite sa na niektoré iracionálne rozhodnutia o peniazoch a premýšľajte o tom, či ste niekedy urobili niečo podobné: kúpa niečoho, čo ste si nemohli dovoliť, aby ste na niekoho zapôsobili; ponechanie si niečoho, čo spôsobuje neustále výdavky; jazda desať kilometrov mimo diaľnice (plytvanie časom a peniazmi), aby ste ušetrili pár centov za liter benzínu; nákup luxusných predmetov, ak nemáte uhradené bežné výdavky; nákup zbytočnosti len preto, že to bolo vo výpredaji.
Veľkú časť ľudskej iracionality, vrátane rozhodnutí súvisiacich s peniazmi, možno vysvetliť kognitívnymi predsudkami. Sú to otravné, systematické chyby v myšlienkových procesoch, ktoré ovplyvňujú naše rozhodnutia. Veľa problémov pochádza z toho, že emócie hrajú väčšiu úlohu ako racionalita.
Povedzme si o niektorých bežných kognitívnych odchýlkach, ktoré môžu mať vplyv na vaše financie. Život ponúka množstvo nebezpečenstiev, kapitálové trhy nie sú výnimkou. Zoznam možných psychologických investičných pascí je dlhý. Pre investorov ukrýva burza mnoho zdrojov pokušení. Posledné roky to pôsobivo dokázali. Všade na nás číhajú pasce, ale väčšinu z nich si staviame sami.
Ohraničenie strát
Pravdepodobne najväčšia a častá chyba investorov sa nazýva „dispozičný efekt“. Je to sklon predávať akcie víťazov príliš skoro a akcie porazených príliš neskoro. Aj tento iracionálny postup bazíruje na ľudských pocitoch. Väčšina investorov nechce výhru dať ďalej z rúk. Preto predávajú akcie, pri ktorých stavajú na zárobok, aby ho v budúcnosti nestratili. Zároveň to veľmi bolí, keď si musia priznať chybné rozhodnutie. V prípade predaja akcie so stratou si presne toto musia pripustiť. V nádeji že to pôjde čoskoro znovu smerom hore, sa radšej sami seba klameme, alebo, ako vraví profesor behaviorálnych financií Terrance Odean: „Cítime pritom psychickú bolesť, a to sa nám nepáči.“ Odporúča sa preto obmedziť straty. Jedna vec, ktorú by ste mali mať vždy na pamäti je, že na kapitálovom trhu neexistuje stopercentne fungujúci systém. Prvým krokom k úspechu na ňom je preto akceptovať nevyhnutné straty. V prípadoch, kde sa investor v hodnotením situácie prerátal, je dôležité, aby dokázal straty ohraničiť a dostal ich tak do primeraného rozsahu.
Treba zabrániť tomu, že sa investor drží zlých rozhodnutí príliš dlho. Ak sa bude pozerať na zlú investíciu príliš pasívne, môže to viesť rovno do záhuby.
Nie je žiadnym tajomstvom, že investori inklinujú k stádovitému efektu. Keď nám ostatní potvrdia našu mienku, cítime sa bezpečnejšie ako v prípade, že sami zastávame svoj názor. Súhlas s ostatnými zvýši našu domnienku mať veci pevne v rukách. Alebo sme sa donedávna necítili úplne fajn, keď analytik odporučil presne tú akciu na nákup, pre ktorú sme sa už predtým rozhodli nakúpiť ju do portfólia. V prípade, že potom trh beží tým správnym smerom, sme čím ďalej tým viac sebavedomí a pripravení obetovať viac rizika. Raz sa vytratí úplne zem pod nohami a zenit rozmachu je už dávno prekročený. Tak isto, len opačne to beží vo fázach poklesov.
Ďalšou odchýlkou pri investovaní je mentálne účtovníctvo. Ľudia v ňom robia chyby tým, že premýšľajú o peniazoch v relatívnych pojmoch, nie z hľadiska ich absolútnej hodnoty. Napríklad niektorí sa pozerajú na svoj plat inak ako na peniaze, ktoré by sme vyhrali v lotérii. Keď si myslíte, že peniaze z jedného zdroja sú vo svojej podstate odlišné od iných, je to problém. Môže nás to viesť k hlúpym rozhodnutiam, ako napríklad minúť dedičstvo za týždeň namiesto jeho investovania do budúcnosti.
Efekt ukotvenia
Pravdepodobne ste už počuli o „efekte ukotvenia“. Je to tendencia ukotviť sa k akémukoľvek číslu, ktoré uvidíme ako prvé. Môže to byť kameňom úrazu v rôznych situáciách: vyjednávanie o plate, zjednávanie ceny alebo čokoľvek, za čo musíte zaplatiť. Robíme iracionálne rozhodnutia o peniazoch na základe prvého čísla, ktoré spájame s položkou s ukotvenou zaujatosťou. Ak kupujete auto a predajca vám ponúkne cenu 20-tisíc dolárov, ale vy ju znížite na 15-tisíc, môžete si myslieť, že ste dosiahli veľa. To však nemusí zohľadňovať skutočnú hodnotu vozidla. Najlepší spôsob, ako bojovať proti zaujatosti ukotvenia, je urobiť si prieskum. Pred vyjednávaním o plate sa pozrite na to, čo zamestnávatelia platia za vaše zručnosti. Pred vypočutím tvrdení o zľavách a výpredajoch skontrolujte maloobchodnú hodnotu položky, ideálne v cenových porovnávačoch. Zaujatosť pri ukotvení môže spôsobiť, že investor urobí nesprávne finančné rozhodnutie, ako je nákup nadhodnotenej investície alebo predaj podhodnotenej investície.
Znalosť o našom „duševnom mŕtvom uhle“ je najúčinnejším liekom urobiť lepšie finančné rozhodnutia. Život sám osebe ponúka množstvo nebezpečenstiev, kapitálové trhy nie sú výnimkou. Dôležité je preto mať svoje emócie pod kontrolou – najmä strach a chamtivosť, koniec koncov emócie sú práve v turbulentných burzových časoch extrémne zlým poradcom. V tejto súvislosti by si mal investor zvoliť prístupy založené na pravidlách, kde atraktivita a sympatia nezohrávajú žiadnu úlohu. Kvantitatívne prístupy nechcú „mať pravdu“, ale presadzujú definované pravidlá a algoritmy. A tak ochraňujú investora pred sebou samým.