Bez lásky sa nedá dobre žiť. Veriaci ľudia sú preto zdravší, hovorí psychiater

Rozhovor s českým psychológom a psychiatrom Janom Poněšickým vyšiel na portáli iDNES.cz

Pán docent, ako by ste vysvetlili laikovi podstatu psychosomatickej choroby?

Možno na príklade. Mám kolegu, ktorý trpí neustálymi bolesťami chrbta. Žiadne vyšetrenie nepreukázalo nejakú patológiu a nakoniec bola príčina odhalená. Ukázalo sa, že si dotyčný ukladá oveľa viac povinností, než je schopný uniesť.

Bolesť chrbtice zrazila na kolená tiež jedného môjho pacienta. Keď sme skúmali jej pôvod, zistil som, že intenzívne prežíval pocit zlyhania, keď namiesto neho bola v práci nečakane povýšená jeho kolegyňa. Jeho svaly boli v neustálom napätí, lebo sa kŕčovito snažil opäť sa vystrieť. To jest zachrániť svoje sebavedomie, čo u neho vyvolávalo neznesiteľnú bolesť.

Naozaj stres dokáže urobiť v tele takú paseku?

O tom nepochybujte. Duša tvorí s telom spojené nádoby. Až sedemdesiat percent chorôb má psychosomatický pôvod a zhruba tretina ľudí sa s nejakou takou chorobou v živote stretla. Je potrebné si uvedomiť, že si väčšinou privodíme stres sami, napríklad tým, že nepripúšťame prirodzené emočné reakcie. Tak aj za nočným škrípaním zubov stojí psychický problém. Niekto sa neuvoľní ani v noci. Má zovreté ústa, svaly v neustálom napätí a to je dôsledok, o ktorom vedia zubní lekári.

Aké fyzické ťažkosti vyvoláva duševná nepohoda najčastejšie?

Začnime od tých bežných, ktoré poznáme všetci: zvýšený krvný tlak, zrýchlený a nepravidelný tep, nevoľnosť, hnačka, bolesť hlavy, čo môže pri vyššej miere stresu vyústiť napríklad v panickú poruchu. Najčastejšou psychosomatickou chorobou, ktorú som zažil na nemeckých klinikách, je depresia spojená s bolesťou. Pacient tým väčšinou reaguje na nedostatok alebo stratu lásky.

Môže si sám pomôcť?

Pre depresívneho človeka je typická pasivita, takže sa lásku napospol ani neodvážia hľadať alebo si o ňu povedať. To však hocikedy nedokáže ani aktívny a zdravý jedinec. Predstavte si trochu absurdnú, hoci prirodzenú situáciu - na prechádzke vám padne do oka nejaký sympatický pán, rada by ste ho oslovili, ale neurobíte to, pretože sa bojíte trápnej situácie, respektíve odmietnutia.

U depresívneho človeka býva taká obava neprekonateľná aj v bežných situáciách. Je obrátený do seba, čaká, až mu niekto povie, čo má robiť, aby sa mu darilo dobre. Zvlášť ak má zlú skúsenosť z minulosti a bojí sa opakovanej negatívnej reakcie, retraumatizácie.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 75% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.