Zázraky medicíny, ktoré dávajú nádej na život

Hoci ešte nevieme vyriešiť všetky (najmä civilizačné) choroby, pokrok je citeľný. Umelý pankreas či cievy, ktoré dorastajú, nové možnosti neuromedicíny, ktoré by mohli vyriešiť alzheimera či vakcína proti HIV. To je len niekoľko výdobytkov modernej medicíny, ktoré by sme ešte pred časom považovali doslova za zázraky.

Slovák hľadá kladivo na alzheimera
Lekári a vedci v súvislosti s ním čoraz častejšie skloňujú slovo epidémia. A naďalej voči tomuto degeneratívnemu ochoreniu mozgu zostávajú bezmocní. Už takmer štyristo potenciálnych liekov vzbudzovalo nádej, že Alzheimerovej chorobe aspoň trochu podkúria, no bez výnimky každý z nich v klinických skúškach zlyhal. Dôvod? Svet stále nepozná mechanizmus ochorenia a chýba mu aj správna diagnostika, ako alzheimera spoľahlivo odlíšiť od iných typov demencie.

Aktuálne je v rôznych fázach vývoja a testovania ďalších päťsto liekov a liečebných postupov, no ak sa aj niektorý z nich ukáže ako účinný, zďaleka nebudeme mať vyhraté. Základným predpokladom dobrej liečby je totiž zachytiť chorobu v ranom štádiu. A to je pri tomto progresívnom ochorení, ktoré vzniká desať, pätnásť či podľa názoru niektorých odborníkov dokonca dvadsaťpäť rokov pred prvými klinickými príznakmi, prakticky nemožné. Teda – aspoň zatiaľ. Podstatne ružovejšia budúcnosť je, našťastie, možná a už niekoľko rokov na nej s nasadením všetkých síl pracuje aj Slovák Robert Mistrík.

Jeho cieľ? „Nájsť citlivý a spoľahlivý biomarker Alzheimerovej choroby použiteľný pre včasnú diagnostiku,“ vyjadril sa pred časom pre HN magazín. Chemik, ktorý po návrate z USA v roku 1998 založil na Slovensku spoločnosť HighChem, sa k nemu chce prepracovať cez ambiciózny plán: zmapovať všetky malé molekuly v tele človeka, súhrnne nazývané „ľudský metabolóm“. Dnes z týchto malých molekúl, medzi ktoré patrí napríklad glukóza, cholesterol či adrenalín, dokážeme spoľahlivo identifikovať maximálne pätnásť percent. Robert Mistrík, laureát vedeckej ceny Hlava roka za najvýznamnejšiu inováciu z roku 2009, by vďaka svojej prevratnej metóde rád toto množstvo výrazným spôsobom rozšíril.

Hľadá biomarker, ktorý nám môže zachrániť pamäť.
Hľadá biomarker, ktorý nám môže zachrániť pamäť.
Zdroj: Matúš Lago

„Nielenže tie molekuly chceme jednu za druhou zmerať, my ich chceme aj katalogizovať a čo najviac z nich identifikovať. Tieto výsledky nás výrazne posunú dopredu pri porovnávaní zdravých jedincov a chorých pacientov na úrovni malých molekúl. Na základe týchto porovnávaní môžeme totiž zistiť, hladiny ktorých látok má chorý človek zvýšené alebo znížené, čím budeme hľadať vytúženú molekulu X, ktorá môže byť spoľahlivým biomarkerom pre Alzheimerovu chorobu. Podobne, ako je glukóza indikátorom cukrovky,“ vysvetlil pre HN magazín.

Tieto látky plánujú identifikovať podobne, ako kriminalisti hľadajú kriminálnikov, teda na základe odtlačkov prstov. „V našom prípade budeme prehľadávať databázy hmotnostných spektier, pretože každá látka má svoje charakteristické spektrum, spektrálny odtlačok prsta,“ spresnil. Čelia pritom však rovnakému problému ako kriminalisti: čo ak odtlačok v databáze nenájdu? Nuž, vtedy príde na rad ich patentovaná technológia, v ktorej v skutočnosti tkvie jedinečnosť ich postupu.

Mimochodom, táto jedinečná metóda, umožňujúca porovnávanie spomínaného „odtlačku prsta“ s existujúcou databázou spektier, a tým zisťovanie totožnosti neznámych látok, Roberta Mistríka ako člena medzinárodného vedeckého tímu nedávno dostala do najprestížnejšieho prírodovedného časopisu sveta. Za posledných štrnásť rokov je to jediný raz, čo sa v Nature Biotechnology objavil vedec zo slovenskej inštitúcie.

Ale nazad k Alzheimerovej chorobe. Robert Mistrík si dnes netrúfa odhadnúť, kedy sa im onen biomarker podarí nájsť. Je však šanca, že už o desaťročie ho budú mať v hrsti. Jedno je isté: nik na svete na to aktuálne nie je lepšie vybavený, než práve HighChem.

Metóda, ktorá chráni pred ochrnutím

Ešte celkom nedávno to bola jedna z najväčších nočných môr každého neurochirurga. O pacientoch operovaných na mozog ani nehovoriac. Reč je o riziku, ktoré predstavuje narušenie drobnučkých cievok v mozgu počas zákroku. Takmer nepatrný rez mimo môže mať – a neraz aj má – fatálne následky. Napríklad v podobe ochrnutia. Neurochirurg Andrej Šteňo z Univerzitnej nemocnice Bratislava však prednedávnom vykonal objav, ktorý túto hrozbu výrazne znižuje. Určil tým zároveň smer, ktorým by sa mal uberať vývin neurochirurgickej prístrojovej techniky... a ukázal svetu, že aj na Slovensku sa robí špičková medicína.

A v čom tento jeho objav spočíva? „Ja ho skromnejšie nazývam poznatok,“ podotkol Andrej Šteňo pre HN magazín pri nedávnom rozhovore a podrobne nám vysvetlil, ako k nemu dospel. Na úvod nám ozrejmil, že pri každej operácii mozgu využívajú najmodernejší zobrazovací prístroj, takzvaný navigovaný 3D-ultrazvuk, čo je kombinácia neuronavigácie a sonografu.

Kým neuronavigácia vďaka predoperačnej magnetickej rezonancii pomáha neurochirurgovi určiť trajektóriu – v zmysle: keď pôjde smer preparácie tadiaľto, dostane sa chirurg napríklad k zadnej časti tumoru – sonograf zas dodáva ultrazvukový obraz, ktorý umožňuje chirurgovi počas operácie aktualizovať navigačné dáta. Bez neho by vychádzal z neaktuálnej mapy, keďže počas operácie vždy dochádza k posunom tkaniva mozgu i nádoru: kvôli gravitácii, odsatiu časti mozgovo-miechového moku a podobne...

3D-ultrazvuk tiež umožňuje kvalitne zobraziť cievy mozgu. Avšak – s jednou výnimkou. Tú predstavujú, presnejšie ešte donedávna predstavovali, drobné tepienky, takzvané perforátory. No hoci sú takmer nepatrné, neraz zásobujú krvou mimoriadne dôležité časti mozgu, napríklad dráhu hybnosti. „Bohužiaľ, ich poranenie hrozí aj pri najjemnejšej mikrochirurgickej manipulácii. Vo väčšine prípadov sú tenšie ako jeden milimeter a dokonca aj na predoperačnej magnetickej rezonancii je niekedy problematické zistiť, či prebiehajú cez nádor alebo mimo neho,“ približuje Andrej Šteňo.

Neurochirurg prišiel na poznatok, ktorý oceňuje celý svet.
Neurochirurg prišiel na poznatok, ktorý oceňuje celý svet.
Zdroj: Lenka Imrichová

​Ich identifikácia priamo počas operácie však bola dlhodobo považovaná za nedoriešený problém, najmä pri operáciách hlboko uložených nádorov lokalizovaných v mozgovom laloku, nazývanom inzula. „Nedávne práce z dvoch špičkových neurochirurgických centier uvádzajú, že identifikácia týchto cievok ultrazvukom nebola úspešná, presnejšie, že je nateraz nemožná.“

Andrejovi Šteňovi s kolegami sa však pri jednej operácii v snahe o čo najpresnejšie zobrazenie hlavných tepien mozgu podaril úplne neočakávaný úspech: nastavili citlivosť prístroja tak, že im okrem hlavných tepien zobrazil aj spomínané perforujúce tepienky. Inými slovami, nastavili citlivosť prístroja presne na hranicu toho, aby ešte nebol prekrytý takzvanými artefaktmi – čo sa stáva vždy pri príliš vysokej citlivosti – a objavili level zobrazenia, ktorý bol považovaný za nemožný.

„Hneď v prvej chvíli sme si uvedomovali, že ak sa nám tieto tepienky podarí zobraziť aj u iných pacientov, môže ísť o veľký prínos v neurochirurgii. A keďže sme počas nasledujúcich šiestich operácií inzulárnych nádorov dokázali tieto cievky zobraziť u každého pacienta, napísali sme o tom článok, ktorý uverejnili v najvýznamnejšom neurochirurgickom časopise na svete Journal of Neurosurgery.“ Prínos slovenského poznatku je aj v tom, že cievky na 3D-ultrazvuku vidí lekár v ich reálnej – aktuálnej pozícii, a teda nielen tam, kde sa nachádzali pred operáciou.

Andrej Šteňo už má dokonca aj spätnú väzbu od nového nemeckého výrobcu navigovaných 3D: na základe ich objavu sa budú viac sústreďovať na zobrazenie ciev, ako pôvodne plánovali.

Umelý pankreas pomôže diabetikom

V septembri 2016 schválil americký Úrad pre potraviny a liečivá prvý umelý pankreas na svete. Zariadenie sleduje hladinu cukru v krvi a automaticky dodáva inzulín. V podstate replikuje to, čo zdravá verzia orgánu robí sama; a umožňuje pacientom s diabetom typu I jednoduchšie žiť trvalo udržateľným spôsobom. Je to najväčší krok smerom k novému vývoju v oblasti liečby cukrovky v posledných rokoch. Dosiaľ sa pacienti spoliehali na dve zariadenia: senzor umiestnený pod pokožkou, ktorý nepretržite sleduje úroveň glukózy v krvi, a inzulínovú pumpu, kt

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov