Porazte bolesť chrbta: Choroby, ktoré môže signalizovať

Ľudská chrbtica. 34 stavcov, 23 platničiek, okolo 100 drobných kĺbov, vyše 200 väzov a zhruba 400 svalov. Taká zložitá je „schránka“ našej nervovej štruktúry. Niet divu, že sa občas chrbát zablokuje. 

Človek je geniálny výtvor evolúcie. A zároveň veľmi nedokonalý. Respektíve neprispôsobivý. Kým naše myslenie a výsledky jeho výdobytkov posunuli technológie a vôbec celé okolité prostredie priam rýchlosťou svetla vpred, naša telesná schránka zostala takpovediac „sto rokov za opicami“, teda presnejšie, zhruba niekde na úrovni doby bronzovej.

Naše telo, ktoré sa prispôsobilo vzpriamenému chodeniu, ešte stále zostalo naprogramované skôr na režim lovca – zberača ako na človeka sediaceho. Sme stvorení na pohyb – žiadne iné zviera napríklad nedokáže bežať tak dlho a v podstate v nezmenenom tempe ako človek. Aj najrýchlejšia gazela alebo gepard by po maratónskej dĺžke (a pravdepodobne by nezvládli ani toľko) zahynuli vyčerpaním. Napriek tomu naše telo až do úmoru trápime takou preň neprirodzenou polohou, akou je sedenie.

Jednoduchšie aj lozenie po štyroch
„Ročne presedíme približne 2 500 hodín – v kancelárii, v aute, na sedačke či pred televízorom. Viac, ako sedíme, už iba ležíme a sedenie ako také je pozícia pomerne stereotypná,“ upozorňuje pre HN magazín ortopéd a rehabilitačný lekár Július Kazimír. A vskutku, kým počas spánku zmenia aj pokojne spiaci ľudia polohu aspoň tridsaťkrát, za rovnakých štandardných osem hodín práce v kancelárii si mnohí maximálne odskočia na obed či zopárkrát na toaletu. Inak zotrvajú takmer nepohnuto, navyše s hlavou neprirodzene naklonenou dopredu.

Fyzioterapeutka Daniela Biščová zo Školy chrbta dôvodí, že by pre nás z vývojového hľadiska stále bolo jednoduchšie dokonca lozenie po štyroch, ako neustále posedávanie, a teda neprimerané zaťažovanie chrbtice ale aj svalov či bedrových kĺbov. „Môžeme sa o tom presvedčiť napríklad na základnom kĺbe palca na nohe, ktorý je veľmi pohyblivý a málo odolný voči nesprávnej záťaži, preto často vybočuje,“ hovorí.

A Július Kazimír ju dopĺňa, že vzpriamené sedenie je pomerne náročný úkon, ktorý vyžaduje dobre trénované hlboké i povrchové svaly trupu. „Hlboké svaly okolo chrbtice sú pravidelne oslabené a ich funkciu sa snažia prebrať svaly povrchové, tie sa postupne preťažia a vzniká únavový syndróm prvého diskomfortu pri sedení. Časom prídu stuhnutia svalov, blokády a začnú sa ohlasovať preťažené platničky,“ opisuje, čo sa deje s naším chrbtom po maratóne sedenia.

Čo by samo osebe až taký problém nemuselo byť. Keby sme tú jednosmernú záťaž kompenzovali dostatočným odľahčením a pohybom, ktorý by nám zároveň pomohol takéto trénované svaly nadobudnúť. Ale keď si doprajeme maximálne niekoľko krokov smerom k autu či MHD a následne sa „zaparkujeme“ pred televízor či počítač, o boľavý chrbát si priam koledujeme.

Príčina? Pokojne aj neznáma
Dosť však „moralizovania“, posvieťme si na to, čo robiť, keď chrbát začne bolieť. Podľa prednostu Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a popredného odborníka na operácie chrbtice Martina Krbca má skúsenosť s bolesťami v chrbte viac ako osemdesiat percent ľudí.

„Najčastejšie je postihnutá oblasť bedrovej a krčnej chrbtice. Nedá sa to paušalizovať, ale rozhodne ak niekoho bolí chrbtica v pokoji v noci, telo nereaguje na bežné analgetiká, ako sú paralen alebo ibuprofen, a trvá to týždne, mala by sa chrbtica cielene vyšetriť,“ vysvetľuje. „Často je tiež s bolesťou chrbtice spojený pocit, že nefungujú nejaké svaly na periférii horných alebo dolných končatín – pri bolesti hrudnej a bedrovej chrbtice sa objavuje brnenie a poruchy citlivosti alebo motoriky nôh, pri krčnej chrbtici je

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.